18.01.2015 Views

a|rytmia – [g - datasolution.sk

a|rytmia – [g - datasolution.sk

a|rytmia – [g - datasolution.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Paranodálny aparát <strong>–</strong> časť Schwannovej bunky s nodálnymi mikroklkmi (mikrovilami) a ,,gap<br />

substanciou― medzi mikroklkmi, je osmoticky inaktívnym rezervoárom Na + . Analogic-ké štruktúry sú<br />

v ţľazách, kt. produkujú slaný sekrét. Schwannova bunka so svojím vysokým obsahom mitochondrií<br />

pp. zabezpečuje čerpanie Na + do tohto priestoru priamo cez paranodálny myelín z extracelulárneho<br />

priestoru al. zo svojej sómy pomocou Schmidtových-Lantermanových zárezov, kt. tu končia.<br />

Pri poranení periférnych nervov môţe vzniknúť poškodenie periférneho motorického axónu v<br />

mieche. Ľahšie sa pritom reparuje tlakový blok (neurapraxia) so zachovanou kontinuitou axónu, kt.<br />

postihuje <strong>sk</strong>ôr silnejšie myelinizované nervové vlákna, t. j. motorické vlákna typu (zásobujúce<br />

extrafuzálne svalové vlákna), proprioceptívne nervové vlákna IA a IB (vychádzajúce zo svalových<br />

vretienok a Golgiho šľachových teliesok) a nervové vlákna (vedúce povrchové koţné vnemy). Môţe<br />

tu nastať disociácia koţnej citlivosti, keď je viac postihnutá proprioceptívna a povrchová koţná<br />

citlivosť ako vnímanie bolesti. Anat. kontinuita axónu zabraňuje vzniku následkov denervácie (atrofii<br />

svalov a denervačným fibriláciám), aj keď sval prechodne nedostáva nervové impulzy.<br />

Pri poranení nervu s prerušením kontinuity axónov vzniká axonotméza. Pod miestom lézie axón<br />

degeneruje, myelínové pošvy sa rozpadávajú a zjavujú sa príznaky degenerácie svalov (atrofia,<br />

ochrnutie, areflexia, zvýšená citlivosť na acetylcholín a i. mediátory). Ak sa príčina axonotmézy<br />

odstráni, je reparácia pomerne rýchla a úplná, pretoţe regenerujúce nervové vlákna vyrastajúce z<br />

centrálneho pahýlu majú jasne vyznačenú cestu v periférnom pahýle pozdĺţ kanálikov tvorených<br />

Schwannovými bunkami. Čas potrebný na reinerváciu svalu a ústup denervačných príznakov závisí<br />

od vzdialenosti od svalu a rýchlosti, kt. prerastajú regenerujúce nervové vlákna.<br />

Extrémnym prípadom poranenia periférneho nervu a je neurotméza <strong>–</strong> úplné prerušenie celého<br />

nervového kmeňa. Ak moţno prerušený nerv zošiť, dá sa pri správnej orientácii centrálneho a<br />

periférneho pahýlu dosiahnuť pomerne dobrý výsledok. Horšia je situácia po zničení dlhšieho úseku<br />

nervu s nemoţnosťou spojiť obidva konce, resp. chýbajúci úsek nahradiť transplantá-ciu.<br />

Regenerácia nervov a reinervácia svalu závisí od: a) typu lézie, b) času potrebného na vstup<br />

regenerujúceho vlákna do periférneho vlákna, c) vzdialenosti lézie od svalu. Znalosť vzdialenosti<br />

lézie a rýchlosti regenerácie umoţňujú vypočítať čas reinervácie pri neurochir. výkonoch.<br />

Axónový transport <strong>–</strong> pohyb axoplazmy axónom. Rozoznáva sa niekoľko druhov antegrádneho<br />

transportu s rôznou rýchlosťou a retrográdny axónový transport:<br />

<strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><br />

Antegrádny transport I. trieda 100 <strong>–</strong> 400 mm/d<br />

II. trieda 20 <strong>–</strong> 70 mm/d<br />

III. trieda 3 <strong>–</strong> 20 mm/d<br />

IV. trieda (Sca) 2 <strong>–</strong> 8 mm/d<br />

V. trieda (SCb) 0,1 <strong>–</strong> 2 mm/d<br />

Retrográdny transport<br />

300 mm/d<br />

<strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><br />

Najpomalší je celkový pohyb axoplazmy, kt. zodpovedá rýchlosti rastu regenerovaného axónu. Asi<br />

75 % transportovaného materiálu je tubulín, zvyšok tvorí aktín mikrofilamentov a solubilné<br />

enzýmové molekuly. Neurofilamenty sa pp. pred nodálnym zúţením depolymerizujú, ako monoméry<br />

prechádzajú zúţením a potom sa repolymerizujú.<br />

Proteíny sa syntetizujú v tele neurónu, odkiaľ sa transportujú pomalým a rýchlym transportom.<br />

Rýchly transport (50 <strong>–</strong> 400 mm/d) je obojsmerný a nesie membránové organely terminálne z konca<br />

axónu. Pomalá zloţka (slow component, SC, 1 <strong>–</strong> 8 mm/d) transportu prenáša štruktúrne proteíny,<br />

glykolytické enzýmy a proteíny regulujúce polymerizáciu štruktúrnych proteínov. Má dva<br />

komponenty: 1. rýchlejší, SCa (2 <strong>–</strong> 8 mm/d) transportuje neurofilamenty a mikrotubuly; 2. pomalší,<br />

SCb (1 <strong>–</strong> 2 mm/d) transportuje proteíny tvoriace matrix cytoplazmy (aktín, klatrín, fodrín a

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!