a|rytmia – [g - datasolution.sk

II. Pars parasympathica – kraniosakrálna časť ANS, azhräuje autonómne vlákna, kt.
neprechádzajú cez truncus sympathicus. Pozostáva z 1. kraniálneho oddielu a 2. sakrálneho
oddielu.
1. Kraniálny oddiel tvoria vlákna pochádzajúce z parasympatikových jadier mozgu. Na perifériu sa
tieto vlákna dostávajú cestou hlavových nervov n. III (z Edingerovo-Westphalovo jadro, syn. ncl.
accessorius n. oculomotorii mezencefala), n. VII (z ncl. salivatorius superior rombencefala), n. IX (z
ncl. salivatorius inferior rombencefala) a n. X. (z ncl. dorsalis n. vagi rombencefala). Tieto vlákna
zabezpečujú parasympatikovú, inerváciu orgánov a tkanív v inervačnej zóne príslušného hlavového
nervu.
2. Sakrálny oddiel sa začína v parasympatikovom jadre v bočnom stĺpci sivej hmoty miechy v
rozsahu miechových segmentov S 2–4 (najmä ncl. intermediolateralis). Parasympatikové vlákna
prebiehajú z miechy do panvy ako tenké vetvy z 2.– 4. sakrálneho miechového nervu (nn.
splanchnici pelvici). Vstupujú do autonómneho plexus hypogastricus inferior a interpolujú sa na jeho
bunkách priamo al. touto spleťou len prechádzajú a tvoria synaptické zápoje s perikaryami v
priebehu autonómneho nervu al. aţ s perikaryami lokalizovanými tesne pri stene príslušného
orgánu. Inervujú črevnú rúru od colon descendnes distálne a panvové orgány urogenitálneho
systému.
III. Preverbebrálne automónme splete – sú rozsiahle splete jemných nervov a ganglií lokalizované v
blízkosti veľkých ciev a orgánov v hrudníkovej, brušnej dutine a panve. Dostávajú nervy z truncus
sympathicus, ale aj parasympatikové a viscerosenzitívne vlákna. Nie sú to teda štruktúry výhradne
sympatikové, aj keď ich spojenia s truncus sympathicus sú makroskopicky najzreteľnejšie.
Pregangliové vlákna sa na bunkách prevertebrálnych spletí interpolujú na ďalší neurón, kt. výbeţok
sa nakoniec dostáva do cieľového orgánu. Postgangliové vlákna sa môţu takisto interpolovať, al.
spleťou len prechádzajú bez interpolácie k orgánom a tkanivám.
• Plexus cardiacus – leţí pri báze srdca. Delí sa na povrchovú a hlbokú časť. Sympatikové vlákna
dostáva najmä z krčných ganglií truncus sympathicus, parasympatikové vlákna z n. vagus. Zo splete
pokračujú vlákna pozdĺţ aorty a truncus pulmonalis do srdca, ale aj k pľúcnemu hílu do plexus
pulmonalis. Na srdci pozdĺţ a. coronaria dextra et sinistra a ich vetiev prebiehajú plexus coronarius
dexter et sinister. Stimulácia sympatikových vláken vyvoláva tachykardiu a vazodilatáciu
vencovitých tepien, stimulácia parasympatikových vláken bradykardiu a vazodilatáciu vencovitých
tepien.
• Plexus pulmonalis – nachádza sa v oblasti pľúcnej stopky: jedna časť ventrálne od útvarov hilus
pulmonis, druhá časť za nimi. Sympatikové vlákna splete pochádzajú z kraniálnych 4–5 hrudných
ganglií truncus sympathicus a z plexus cardiacus, parasympatikové vlákna z n. vagus. Zo splete
pokračujú pozdĺţ ciev a bronchov do pľúc. Stimulácia sympatika vyvoláva bronchodilatáciu a
vazokonstrikciu pľúcnych ciev, stimulácia parasympatika bronchokon-strikciu, vazodilatáciu a
zvýšenie sekrécie drobných ţliaz v sliznic dýchacích ciest.
• Plexus coeliacus – je rozsiahla spleť v brušnej dutiny v okolí kmeňa a. coeliaca. Jej súčasťou sú
veľké zhluky prerikaryí vpravo i vľavo od a. coeliaca (ggl. coeliacum dextrum et sinistrum), priečne
spojené početnými spojkami. Spleť pokračuje distálne a laterálne aţ k odstupom a. mesenterica
sup. a aa. renales (táto časť splete sa nazýva plexus renalis). V spleti sa končí n. splanchnicus
major, časť vláken n. splanchnicus minor, ako aj parasympatikové vlákna z n. vagus. Z plexus
coeliacus vystupujú menšie splete pozdĺţ artérií – vetiev a. coeliaca a brušnej aorty (plexus
hepaticus, plexus lienalis, plexus gastricus sin., plexus phrenicus, plexus suprarenalis, plexus