a|rytmia – [g - datasolution.sk

zárastoch. V minulosti sa pouţívala proti zápche a rozomletý koreň vo veter. med.
Astrantia major
Astrix ® cps. ent. (Biogal) – Acidum acetylsalicylicum 100 mg v 1 enterosolventnej tbl.; antiagregans,
antitrombotikum; →kyselina acetylsalicylová.
astro- – prvá časť zloţených slov z g. aster hviezda.
astrobiológia – [astrobiologia] vedný odbor zaoberajúci sa výskumom reakcie ţivého organizmu v
prostredí bez tiaţe, napr. pri kozmických letoch.
astroblastóm – [astroblastoma] zastar. názov malígneho →astrocytómu, syn. glioblastóm, malígny
nádor z podporného nervového tkaniva.
astroblastoma, tis, n. – [astroblastus + -oma bujnenie] →astroblastóm.
astrobotanika – odvetvie botaniky zaoberajúce sa štúdium moţností rastlinného ţivota na iných
planétach.
astrocyt – [astrocytus] veľká bunka podporného nervového tkaniva (makroglie) s okrúhlym, jadrom a
cytoplazmou, kt. sa rozbieha do dlhých výbeţkov (viditeľných len pri pouţití špeciálnych metód),
takţe bunky majú hviezdicovitý tvar. Rozoznávajú sa a. plazmatické a vláknité. Plazmatické a. majú
jemne zrnitú cytoplazmu a bohato nepravidelne vetvené výbeţky. Vyskytujú sa najmä medzi
nervovými bunkami (t. j. v sivej hmote). Vláknité a. majú výbeţky dlhé, rovné, vystuţené fibrilami.
Vyskytujú sa medzi nervovými vláknami (t. j. v bielej hmote). A. sa často dotýkajú svojimi výbeţkami
endotelu krvných ciev a sprostred-kujú výmenu látok v nervovom tkanive. A. majú schopnosť
fagocytózy. Tvoria hraničnú membránu glie (membrana limitans gliae superficialis et perivascularis),
kt. sa nachádza na povrchu mozgového tkaniva oddeľujúc ho od mozgových blán, ako aj okolo ciev,
čím sa zúčastňuje na tvorbe hematoencefalickej bariéry. Pri poškodení nervového tkaniva sa a.
lokálne zmnoţujú a utvárajú gliovú jazvu (glióza).
astrocytóm – [astrocytoma] starší názor glioma durum, cystický glióm. Druh gliómu vychádzajúci z
→astrocytov makroglie. Tvorí asi 6,6 % všetkých nádorov mozgu a 30 % gliómov. Vyskytuje sa
najčastejšie vo frontálnych, temporálnych a parietálnych lalokoch, u detí najčastejšie v hemisférach
mozočka. Asi 40 % a. u detí je cystického charakteru, najčastejšie v mozočku. Z hlavových nervov
môţe prim. postihovať n. opticus, ostatné nervy, napr. n. trigeminus môţu byť postihnuté sek.
Morfol. obraz varíruje, môţe mať charakter ţelatinóznych más aţ po kompaktné a dobre ohraničené
útvary. Častá je tvorba cýst, a to prim., dobre ohraničených dutín v nádore al. sek., vzniknutých
následkom tlaku na okolité tkanivo a tvorby dutiny likvefakciou nekrotického tkaniva s nástennými
uzlami nádorového tkaniva v kapsule cysty. Na rtg snímke sa často zisťujú kalcifikáty v nádoroch, a
to cystických i necystických.
A. sa skladajú z pomerne zrelých buniek astroglie, astrocytov protoplazmatického al. fibrilárneho
typu, obvykle s typicky rozvetvenými výbeţkami. Spongioblasty, astroblasty a oligodendroglia sú
menej zastúpené. Astrocyty sú edematózne a mitózy v nich nie sú časté. Nádory bohatšie na bunky
tvoriace gliové fibrily majú tuhšiu konzistenciu. Formy bohatšie na bunky pretiahnutého tvaru
lúčovito rozostavané okolo ciev (astroblastóm) majú nepriaznivejšiu prognózu. V takýchto
angiotropných a. býva prítomná proliferácia endotelu a adventície ciev, hyalinizáciou s kalcifikáciou
ich stien a zúţením ich priesvitu. V závislosti od histol. charakteru polobenígny al. polomalígny. Je 4
– 5-krát zriedkavejší ako glioblastóm; sú však aj prechody ku glioblastómu.
Cerebrálny a. sa vysyktuje častejšie u dospelých medzi 3. a 5. dekádou, častejšie u muţov (pomer
muţov a ţien je asi 1,3:1). Vychádza väčšinou z centrálnej al. subkortikálnej bielej hmoty veľkého