a|rytmia – [g - datasolution.sk

močením a lézie myokardu. Z antiarytmík s účinkom na AV uzol aj na akcesórtnu dráhu sa pouţíva
enkanid a amiodarón. U pacientov s re-entry tachykardiou s neznámou al. známou krátkou
efektívnou refraktérnou periódou sa podáva enkainid.
Chir. th. je indikovaná u pacientov: 1. s častými supraventrikulárnymi arytmiami, refraktér-nymi na
farmakoterpiu; 2. pri rýchlom vedení impulzov z predsiení na komory cez akcesórnu dráhu pri
predsieňovej fibrilácii al. flutteri, kt. nereagujú na farmakoterapiu.
R. 1982 Scheinman a spol. a Gallagher a spol. vypracovali metódu ablácie akcesórnych vláken AV
junkcie transvenóznym katétrom pomocou jednosmerného prudu. Nevýhodou tejto metódy boli
veľké lézie, riziko barotraumy, ruptúry tenkostenných štruktúr, nemoţnosť dávkovania aplikovanej
energie a potreba celkovej anestézie. Preto sa pouţíva striedavý prúd v rádiofrekvenčnej oblasti
(300 aţ 750 kHz), kt. vyvoláva desikáciu tkanív. Priaznivé výsledky sú aţ v 90 % prípadov. Ku
komplikáciám, kt. sú veľmi zriedkavé patrí tamponáda srdca ako následok perforácie myokardu a
spazmy vencovitých tepien, s príp. infarktom myokardu; mortalita je < 0,5 %. Chir. disekcia
akcesórnych spojení sa na moderných pracoviskách opúšťa.
Lownov-Ganongov-Levinov syndróm – LGL sy., Clercov-Lévyho-Cristescov sy., CLC sy., sy.
krátkeho intervalu P–R je následkom existencie atriofascikulárneho traktu al. zrýchleného vedenia v
AV uzle (v AV junkčnej oblasti sa zvyčajne vedenie vzruchu nespomaľuje). Interval P–R býva < 0,12
s, pričom komplex QRS a segment S–T nie sú zmenené. Na EKG hisovho zväzku je skrátený
interval A–H. LGL sy. sy vyskytuje u mladých, neurolabilných osôb, častejšie u ţien. Asi v 10 % sa
spája s paroxyzmami predsieňovej tachykardie. Podobne ako pri WPW sy. sa môţe vsykytnúť aj
komorová tachykardia.
Recipročné sťahy, rytmy a tachykardie – sú podmienené min. 2 dvoma dráhami v AV junkcii,
pričom v jednej z nmich je blokáda jednosmerná. Pri recipročom sťahu sa predpokladá tvorba
impulzu v AV junkcii a jeho šírenie dopredu na komory, ale aj dozadu na predsiene; retrográdny
impulz opäť vstupuje (reentry) antegrádnou dráhou a aktivuje komory. Ak takáto aktivácia trvá
dlhšie, ide o recipročný rytmus. Ak vzruch krúţi okolo AV junkcie a indukuje dcérske impulzy v
predsieňach a komorách, vzniká recipročná tachykardia.
Recipročný sťah obyčajne vzniká, keď sa končí nodálny rytmus, s progresívnym predlţova-ním
retrográdneho vedenia. Jeho najčastejšou príčinou je predigitalizácia. Recipročné rytmy vznikajú
vţdy sek., preto je potrebnná th. základnej poruchy, napr. infarktu myokardu, intoxikácie digitálisom
ap.
Parasystólia – je charakterizovaná tvorbou impulzov v 2 od seba nezávislých centrách, obyčajne
v komorách (komorová p.), zriedkavejšie v AV junkčnej oblasti (AV junkčná p.), príp. v predsieňach
(predsieňová p.) al. sa kombinuje (kombinovaná p.). Vzruch z parasystolického centra sa môţe
uplatniť preto, lebo centrum je chránené pred vstupom impulzu z SA uzla; niekedy je blokovaný aj
výstup impulzu z parasystolického centra. Komorové komplexy, kt. vznikajú po prevedenom
impulze, sa zjavujú v časovým intervaloch, kt. sú rovnaké, al. sú násobkom krátkych intervaloch
medzi dvoma parasystolickými komorovými kontrakciami. Dg. sa stanovuje na základe týchto
kritérií: 1. meniaci sa väzbový interval; 2. konštantné krátke intervaly medzi ektopickými sťahmi; 3.
dlhý interval medzi ektopickými sťahmi je násobkom krátkych intervalov; 4. častý výskyt splynutých
sťahov.
Obr. 30. Parasystólia
Syndróm chorého sínusu – sick sinus syndrome (SSS) je prejavom neschopnosti tvorby vzruchov
v SA uzle al. neschopnosti vzruchu aktivovať predsiene (výstupný blok). U mladších osôb môţe ísť