Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
unkách ciev, monocytoch a fibroblastoch, syntézu leukotriénu LTB 4 (z kys. arachidonovej) a<br />
stimulujú tvorbu LTB 5 ; mierne zniţujú TK.<br />
• Hyperhomocysteinémia <strong>–</strong> homocysteín je toxická aminokyselina, kt. v tele vzniká z metionínu. Na<br />
jej metabolizme sa zúčastňuje cystatiónsyntáza a metyl-THF-homocysteínmetyltransferáza, ďalej<br />
vitamín B 12 , kys. listová a vitamín B 6 . Pri chýbaní týchto enzýmov sa vyvíja uţ mladosti fatálna<br />
atero<strong>sk</strong>leróza s trombózami. Homocysteín pôsobí priamo toxicky na cievy, zvyšuje adhéziu Tr,<br />
proliferáciu buniek a vyvoláva tvorbu mikrotormbóz na cievnych stenách. Aktivuje Hagemanov<br />
faktor, a tým podporuje hemokoaguláciu. Vyvoláva zvýšenie permeability ciev, čo má za následok<br />
ukladanie lipoproteínov, vápnika a i. látok v extracelulárom matrixe ciev. Môţe vyvolávať léziu<br />
endotelu, a tým iniciovať aterogenézu. Genetická forma homocysteinúrie je veľmi zriedkavá (jej<br />
vý<strong>sk</strong>yt sa odhaduje na 1:200 00 aţ 1:60 000), mierne zvýšené hodnoty u heterozygotných nosičov<br />
ochorenia a sek. formy následkom deficitu vitamínov sú podstatne častejšie. V th. sa odporúča<br />
podávať pacientom s hyperhomocysteinúriou vitamín B 6 , B 12 a kys. listovú.<br />
U pacientov s ischemickou chorobou srdca sa pozorovali zvýšené plazmatické hodnoty<br />
homocysteínu. U pacientov s angina pectoris a cerebrova<strong>sk</strong>ulárnymi ochoreniami sa<br />
hyperhomocysteinúria vy<strong>sk</strong>ytuje aţ v 40 % prípadov. Pri periférnej a. pokladajú niekt. autori hodnoty<br />
homocysteínu za nezávislý rizikový faktor a indikátor rýchlosti progresie a.<br />
• Nikotín <strong>–</strong> zvyšuje sekréciu katecholamínov a aktivuje lipolýzu s následným zvýšením koncentrácie<br />
voľných karboxylových kyselín v krvi, kt. okrem iného stimulujú syntézu fibrinogénu v pečeni a<br />
prispievajú k neţiaduciemu zvýšeniu tromgobenézy).<br />
Klinické prejavy atero<strong>sk</strong>lerózy <strong>–</strong> a. postihuje najmä aortu a veké a stredné tepny (elastického<br />
a elastickomu<strong>sk</strong>ulárneho typu, a to izolovane niekt. oblasť cievneho rieči<strong>sk</strong>a, t. j. aortu<br />
(aorto<strong>sk</strong>leróza), vencovité tepny (→ischemická choroba srdca), mozgové (→ischemická choroba<br />
mozgu), končatinové (→ischemická choroba dolných končatín), obličkové, mezentériové al. difúzne<br />
celý artériový systém (generalizovaná a.). U muţov sa môţu zjaviť poruchy potencie (postihnutie<br />
tepien corpus cavernosum); pomerne zriedkavé sú prejavy a. na horných končatinách.<br />
Diagnostika atero<strong>sk</strong>lerózy <strong>–</strong> a. sa klin. prejaví len pri kritickej obliterácii tepien. O a. nepriamo<br />
svedčia ischemické bolesti v príslušnej oblasti, spočiatku len pri zaťaţovaní, ne<strong>sk</strong>ôr aj v pokoji.<br />
Keďţe ide o systémové ochorenie, klin. obraz je pestrý.<br />
Dg. podporujú výsledky záťaţových testov, kt. odhaľujú poruchy prietoku krvi. Priamo moţno tepny<br />
postihnuté a. vyšetriť len na očnom pozadí. K nepriamym metódam na vyšetrenie tepien patrí: 1.<br />
sonografia; 2. impedančná pletyzmografia; 3. meranie miestneho TK; 4. meranie prietoku krvi; 4.<br />
kapilaro<strong>sk</strong>opia; 5. laser-Dopplerove vyšetrenie; 6. tran<strong>sk</strong>utánne meranie tenzie kyslíka; 7. CT; 8.<br />
MRI; 9. oscilometria; 10. rádioaktívneho klírensu pomocou 131 I; 11. angiografia.<br />
Podporný význam má prítomnosť rizikových faktorov a.,. ku kt. patrí: 1. fajčenie; 2. hypertenzia; 3.<br />
hyperlipoproteinémia; 4. poruchy metabolizmu sacharidov (diabetes mellitus); 5. obezita; 6.<br />
nesprávna ţivotospráva (nesprávny spôsob výţivy, nedostatok telesnej aktivity a nadmenré psych.<br />
zaťaţenie) a i.<br />
Terapia a prevencia atero<strong>sk</strong>lerózy <strong>–</strong> vychádza z multifaktorovej povahy ochorenia. Najväčšie<br />
úsilie sa venuje jeho predchádzaniu. Preventívne snahy sú zamerané na vylúčenie al. účinnú<br />
kontrolui hlavných rizikových faktorov a.: abstinencia fajčenia, primeraná telesná aktivita, racionálne<br />
stravovanie, udrţovanie optimálnej telesnej hmotnosti a fyziol. psychosociálnych pomerov.<br />
Primárna prevencia <strong>–</strong> zahrňuje opatrenia eliminujúce al. zniţujúce vplyv rizikových faktorov. V<br />
epidemiologických štúdiách sa dokázal pokles kardiálnej mortality, ale aj prekvapujúci vzostup<br />
nekardiálnej mortality, najmä po podávaní antihyperlipoproteinemík. Vysvetuje sa to neţiaducimi<br />
účinkami farmák. Preto sa v súčasnosti kladie väčší dôraz na nefarmakologické zniţovanie lipidov