a|rytmia – [g - datasolution.sk

Veľmi rizikovou je prítomnosť aterogénneho lipoproteínového fenotypu Lp(a). Jeho prevalencia v
populácii USA i u nás sa odhaduje na 30 %.
• VLDL – tvoria sa v pečeni. Bezprostredným podnetom na ich tvorbu je dostupnosť karboxylových
kys. v plazme, kt. závisí od citlivosti adipocytov tukového tkaniva na inzulín. Inzulín zniţuje tvorbu aj
koncentráciu neesterifikovaných karboxylových kys. v plazme, no pri rezistencii adipocytov voči
inzulínu sa jeho účinok napriek hyperinzulinémii neprejaví a koncentrácia NEKK sa zvyšuje. Tie sa
vychytávajú v pečeni, kt. nadmerne tvorí VLDL.
VLDL sa odbúravajú účinkom tkanivových lipáz, najmä lipoproteínovej lipázy, kt. odštepuje z VLDL
karboxylové kys. Tak vznikajú menšie, zvyškové (remnantné) VLVL, intermediárne LDL (IDL) aţ
LDL. Pri zníţenej aktivite lipoproteínovej lipázy pretrváva vyššia koncentrácia VLDL.
Eliminácia VLDL sa uskutočňuje cestou LDL, väzbou na receptory VLDL a oxidované VLDL pp. aj
väzbou na ,,scavenger―-receptory.
Polynenasýtené karboxylové kys. fosfolipidov bunkových membrán a nízkodenzitné lipoproteíny
(LDL) oxidujú reaktívne formy kyslíka na hydroperoxidy a následne na malonylaldehyd-LDL,
malonyldialdehyd-LDL, 4-hydroxynonenal a hexanal, kt. sú pre bunky toxické. Oxidované LDL sa
zistili v aterosklerotických léziách. Oxidačnej modfikácii podliehajú aj peptidové väzby proteínovej
zloţky LDL (najmä apo B-100).
• Oxidované LDL – receptory LDL neakceptujú, viaţu a vychytávajú ich len receptory aktivovaných
makrofágov pre acetyl-LDL (,,scavenger―-receptory). Makrofágy sa fagocytózou agregovaných
zhlukov oxidovaných LDL menia na penové bunky (,,foam cells―) s akumulovaným cholesterolom.
Tieto bunky sú základom tukových prúţkov a aterómových plátov. Oxidované LDL sú výrazne
cytotoxické a môţu poškodzovať endotelové bunky, čím umoţňujú vstup monocytov, príp. LDL do
subendotelového priestoru. Rýchlosť vychytávania oxidovaných LDL makrofágmi je priamo úmerná
koncentrácii oxidovaných LDL. Receptory pre acetyl-LDL nie sú na rozdiel od receptorov natívnych
LDL riadené spätnou väzbou, preto vnútri makrofágov nastáva nekontrolované hromadenie lipidov.
V organizme sú prítomné obranné systémy zamerané proti pôsobeniu reaktívnych foriem kyslíka. V
bunkových membránach antioxidačne pôsobí ceruloplazmín, bilirubín, glutatión, cysteín a N-ace-
-karotén, selén a i.; účinok vitamínu E (jeho
regeneráciu z oxidovanej formy) zvyšuje ubichinol (→antioxidanciá).
• Význam polynenasýtených karboxylových kyselín – veľký význam v aterogenéze sa pripisuje
polynenasýteným karboxylovým kys. s dlhým reťazcom. Svedčia o tom epidemiologické štúdie, v kt.
sa dokázal nízky výskyt a. v populáciách s pravidelným príjmom potravy z morských rýb, v tuku kt.
je vysoký pomer polynenasýtených k nasýteným karboxylovým kys. V morských rybách prevaţujú
-3- nad -6-karboxylovými kys. K -3-karboxylovým kys. patrí eikozapentaénová (C 20:5 , n-3) a
kys. dokozapentaénová (C 22:6 , n-3), -6-karboxylovým kys. kys. linolová (C 18:2 , n-6), kys.
arachidonová (C 20:4 , n-6) a kys. dokozapentaénová (C 22:5 , n-6).
Kys. eikozapentaénová je falošným substrátom na syntézu prostaglandínov. Namiesto
preagragačne a vazokonstrikčne pôsobiaceho tromboxánu TXA 2 (syntetizovaného z kys.
arachidonovej) sa z nej v trombocytoch tvorí tromboxán TXA 3 , kt. tieto vlastnosti nemá. Naproti tomu
endotelové bunky syntetizujú z kys. eikozapentaénovej prostacyklín PGI 3 , kt. na je rozdiel od TXA 3
biol. aktívny, t. j. pôsobiaci antiagregačne a vazodilatačne zhodné s účinkami PGI 2 , kt. prekurzorom
je kys. arachidonová. Kys. eikozapentaénová navyše kompetitívne inhibuje cyklooxygenázu, čo má
tieţ za následok pokles tvorby TXA 2 .
-3-karboxylové kys. zniţujú plazmatickú koncentráciu triacylgylcerolov a VLDL, tvorbu reaktívnych
foriem kyslíka v neutrofiloch a monocytoch, tvorbu rastového faktora v trombocytoch, endotelových