a|rytmia – [g - datasolution.sk

Pri rozpoznávaní vlastných antigénov majú osobitný význam gény pre TCR a HHS, štruktúr-ne
podobné imunoglobulínom, ako aj menšie antigény H, kt. patria k antigénom MHC I. a II. typu.
Rozpoznávajú ich cytotoxické bunky a sú podnetom na negat. selekciu pre bunky T.
Obr. 4. Väzba superantigénu (SA) na molekuly antigénového receptora
lymfocytov T a antigény HLA-DR. SA sa viaţe na reťazec antigénového
receptora lymfocytov T (TCR), a to na jeho variabilnú oblasť V. Predtým, ako sa
SA nadviaţe na TCR, musí sa nadviazať na molekuly komplexu HLA triedy II.
APC – bunka prezentujúca antigén; HLA II – antigén HLA triedy II
Uvedené faktory vyvolávajú premenu fyziol. imunitných reakcií na patol.
autoreaktivitu poškodzujúcu vlastné tkanivá aktiváciou zápalových procesov, na kt. sa zúčastňujú
rôzne mediátory, najmä cytokíny. Dôleţitá je pritom aj rovnováha medzi cytokínmi stimulujúcimi a. a
počtom ich receptorov. Pri autoimunitných ochoreniach sa napr. zvyšuje počet receptorov pre faktor
nekrotizujúci nádory (TNF) aţ 20-násobne. Pôsobením uvedených faktorov sa porušuje rovnováha
a utvárajú podmienky na vznik →autoimunitných chorôb.
Na základe tvorby cytokínov sa lymfocyty TH delia na tri populácie: 1. TH 1 -lymfocyty produkujú
najmä IL-2, IL-12, INF- - nkovú imunitu (aktivácia makrofágov a
oneskorený typ precitlivenosti); 2. TH 2 -lymfocyty syntetizujú IL-4, IL-5, IL-10 a IL-13 a zodpovedajú
za diferenciáciu a proliferáciu lymfocytom B a ich pomoc pri zabezpečovaní obranných reakcií
sprostredkovaných protilátkami; 3. TH 0 -lymfocyty produkujú lymfokíny obidvoch skupín; predpokladá
sa, ţe sú prekurzormi TH1-lymfocytov. Jednotlivé cytokíny produkované lymfocytmi TH 1 a TH 2
pôsobia vzájomne na aktivitu svojich producentov a výsledok imunitnej reakcie závisí od ich
výsledného pomeru. Pri a. o. sa zisťuje prevaha jedného al. druhého typu buniek. Pri
experimentálnej alergickej encefalitíde a jej ekvivalente u ľudí, sclerosis multiplex, ako aj pri
juvenilnom diabete a reumatoidnej artritíde sú v prevahe lymfocyty TH 1 nad TH 2 .
Aktivácia imunokompetentných buniek je viacsignálový proces. Prvým signálom je rozpoznávanie
antigénu, druhý a ďalšie signály sprostredkúvajú kostimulačné molekuly a mediátory imunitnej
odpovede. Porucha na úrovni 2. signálu môţe byť ďalšou príčinou a. o. Napr. pri reumatoidnej
artritíde synóviové bunky postihnutých kĺbov produkujú IL-6, kt. stimuluje lymfocyty B do produkcie
autoprotilátok. Sy. z nadprodukcie IL-6 vzniká aj pri myxóme srdca, kt. sa prejavuje
hypergamaglobulinémiou, zrýchlenou sedimentáciou krviniek, horúčkou, bolesťami kĺbov a
Raynaudovým fenoménom.
Lymfocyty TH rozpoznávajú autoantigén, aktivujú sa a uvoľnením rôznych cytokínov vyvolávajú
zápalový proces. Navyše aktivujú autoreaktívne lymfocyty B a autoreaktívne cytotoxické lymfocyty
T. Pri a. o. je zvýšený počet CD5+ lymfocytov B, kt. produkujú polyreaktívne protilátky (najmä proti
izotypu IgM). Tieto protilátky, kt. sa môţu viazať na celé spektrum vlastných i cudzorodých
antigénov, sú dôleţité pri odstraňovaní nepotrebných molekúl organizmu. Predpokladá sa, ţe pri a.
o. nastáva somatická mutácia a následná klonová selekcia v smere autoagresívnej reaktivity.
Klonovej expanzii CD5+-buniek napomáhajú lymfocyty T pp. špecifickou interakciou medzi svojím
diferenciačným antigénom CD72 a CD5. CD5+-bunky produkujú interleukín-10, kt. inhibuje aktivitu
TH 1 a TH 2 , následkom čoho sa zniţuje
pomer TH 1 /TH 2 .
Obr. 5. Kostimulačné molekuly
v aktivácii lymfocytov T (podľa Buca,