Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
dostatočne veľké filtračné plochy (obličky, kĺby, plexus chorioideus). Uloţené imunokomplexy<br />
aktivujú komplementový systém; uvoľnené štiepne produkty následne atrahujú polymorfonukleárne<br />
leukocyty a mononukleárové bunky a vyvi-nie sa zápal (napr. lupus erythematosus systemicus,<br />
Goodpastureov sy., <strong>sk</strong>lerodermia a i.). Niekt. a. ch. podmieňuje <strong>sk</strong>ôr autoagresívna aktivita<br />
lymfocytov T ako protilátok (napr. sclerosis multiplex a Hashimotova tyreoiditída).<br />
Mechanizmy vzniku autoimunitných chorôv vyvolaných reakciou na cudzorodý antigén<br />
<strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><br />
Dg. a. ch. sa opiera o uvedené kritériá, ako aj laboratórny dôkaz →autoprotilátok.<br />
A. ch. sa delia na dve <strong>sk</strong>upiny: 1. ochorenia vyvolané imunitnými reakciami na cudzorodý antigén; 2.<br />
imunitné reakcie na vlastné telové antigény (a. ch. v uţšom zmysle). Toto delenie je relat., pretoţe<br />
aj imunitné reakcie na vlastné telové antigény sa často začínajú reakciou na cudzorodý antigén. A.<br />
ch. moţno rozdeliť aj na orgánovošpecifické a orgánovonešpecifické (systémové).<br />
Choroby s orgánovou špecifickosťou <strong>–</strong> vyznačujú sa tým, ţe imunitná odpoveď je namierená<br />
proti antigénu, kt. je špecifický pre daný orgán. Majú zodpovedať týmto kritériám: 1. nízka<br />
koncentrácia antigénu v lymfatickom tkanive; 2. prítomnosť autoprotilátok namierených len proti<br />
antigénu jedného orgánu, postihnutého imunopatologickými dôsledkami, ako aj dôkaz, ţe sú<br />
schopné vyvolať poškodenie; 3. vý<strong>sk</strong>yt orgánovošpecifických a. ch. v rodine; 4. invázia lymfocytov<br />
do orgánu; 5. deštrukcia parenchýmu; 6. th. sa zameriava na metabolickú poruchu; 7. tendencia ku<br />
vzniku nádorov; 8. moţnosť vyvolania experimentálneho modelu a. ch. na zvierati po inj. tkaniva s<br />
adjuvansom. Patrí sem napr. atrofická gastritída, autoimunitná adrenalitída, autoimunitná<br />
hemolytická anémia, autoimunitná trombocytopénia, Goodpastureov sy., Hashimotova autoimunitná<br />
tyreoiditída, granulomatózna orchitída a i.<br />
Systémové autoimunitné choroby <strong>–</strong> sú choroby, pri kt. nie je vyznačená orgánová špecifickosť,<br />
protilátky reagujú s antigénmi z viacerých orgánov a poškodenie sa týka viacerých orgánov tela,<br />
najmä spojivového tkaniva; protilátky reagujú s extraktami z viacerých orgánov. Systémové a. ch.<br />
majú zodpovedať týmto kritériám: 1. vysoká koncentrácia antigénu v lymfatickom tkanive; 2. rodinný<br />
vý<strong>sk</strong>yt chorôb spojiva; 3. dôkaz poškodenia imunokomplexmi; 4. úspešnosť imu nomodulačnej th.;<br />
5. tendencia ku vzniku nádorov lymfatického tkaniva. Najvýznamnejšími autoprotilátkami sú<br />
antinukleárne protilátky (antinukleárny faktor).<br />
Autoantigény sa nachádzajú prakticky na kaţdej jadrovej bunke. Sú to DNA, ribonukleoproteíny,<br />
mitochondriové antigény a proteíny cyto<strong>sk</strong>eletu. Potenciálnymi autoantigénmi sú aj niekt. proteíny<br />
plazmy, napr. autoprotilátky proti faktoru VIII (môţu vyvolať hemoragickú diatézu) a protilátky proti<br />
H-reťazcu imunoglobulínov IgG (reumatoidný faktor). Patria sem najmä difúzne ochorenia spojiva,<br />
napr. lupus erythematosus systemicus, ankylozujúca spondylitída, Sjögrenov sy. a i. Niekedy ide o
Change language