a|rytmia – [g - datasolution.sk

nakazí poţitím dospelého vajíčka stolicou kontaminovanej potravy al. nápoja. Vajíčko sa usídli v
tenkom čreve, z kt. sa uvoľňujú mobilné larvy penetrujúce cez črevnú stenu a mezenteriálnymi
venulami a lymfatickými cestami sa dostávajú do pravého srdca a odtiaľ do pľúc, bronchiálneho
stromu, prestupujú cez alveolárnu stenu, migrujú v bronchoch do hltana, paţeráka a späť do
tenkého čreva. Zrenie lariev a tvorba vajíčok samičkami začína po 60 – 75 d po poţití infekčných
vajíčok. Dospelé parazity dosahujúce dĺţku 20 – 40 cm môţu ţiť vyše roka.
Klin. prejavy – ochorenie má dve fázy. V prvej fáze, keď prenikajú larvičky parazita do pľúc, kde
vyvolávajú pneumonitídu následkom lézie stien kapilár a alveolov, nahromadenia leukocytov a
serózneho exsudátu) prejavujúcu sa celkovou únavou, bolesťami na prsiach, horúčkami, suchým
dráţdivým kašľom, hemoptýzou, zostreným dýchaním s rachotmi a inými prejavmi lobulárneho
postihnutia. Eozinofília a ţihľavka je v tomto štádiu častá a na rtg pľúc prchavé infiltráty. Vývoj
škrkavky je zloţitý a mladé larvy vykonávajú dlhú cestu v ľudskom org., kým sa definitívne usídlia v
tenkom čreve. Niekedy larvy zablúdia do mozgu, obličiek, očí, miechy al. koţe a vyvolávajú bizarné
symptómy. Oplodnené a zrelé vajíčka sa dostávajú ústami znečistenou potravou al. vodou do GIT.
V tejto druhej fáze (štádium dospelej škrkavky) si pacienti sťaţujú na bolesti brucha rozličnej
lokalizácie (často v umbilikálnej a apendikálnej oblasti), celkovú nechuť do jedenia, nauzeu,
vracanie a hnačky škrkavky môţu upchať ţlčové cesty a spôsobiť obštrukčný ikterus. Pôsobením
tráviacich štiav sa rozruší obal škrkaviek a uvoľnené larvičky sa prevrtavajú stenou čreva do kapilár,
z kt. ich krvný prúd zanáša do pečene, srdca a pľúc. Tu preţívajú 7 aţ 10 d, potom sa ďalej
prevrtávajú stenami pľúcnych alveol do priedušiek. Prostredníctvom hlienu po prehltnutí naspäť do
tenkého čreva, kde dozrejú. Tento vývoj trvá pribliţne 60 – 75 d. Škrkavka ţije asi 8 – 12 mes. a
človek je jediným prameňom jej nákazy.
Dg. – 1. Mikroskopickýdôkaz parazita al. vajíčok v stolici (metódou hrubého rozteru, príp.
skoncentrovanej stolice). 2. V pľúcnej fáze rtg a imunologické vyšetrenia; zriedkavejšie nález lariev v
spúte. 3. Eozinofília.
Th. – 1. Piperazínové preparáty (Helmirazin ® ) 50 – 70 mg/kg hmotnosti počas 5 – 7 d. 2.
Levamizolové prípravky (Decaris ® ), kt. mechanizmus účinku spočíva v inhibícii enzýmových
systénov parazita. Podávajú sa v jednorazovej dávke 150 mg, u detí 50 mg. 3. Deriváty pyrantelu. 4.
Deriváty mebendazolu. 5. Deriváty albendazolu. Prevencia sa zameriava na hygienické opatrenia
(odstraňovanie ľudských fekálií) a osobnú hygienu.
Askinov nádor – [Askin, Frederic Barton, amer. patológ 20. stor.] malígny malobunkový nádor
mäkkých tkanív v torakopulmonálnej oblasti u detí, druh periférneho neuroektodermového nádoru.
Askenazyho-Rochov syndróm →syndróm.
Asklepiades – (1. stor. pred n. l.) g. lekár z Bitýnie, filozof zo školy metodikov, od r. 91 pôsobil v
Ríme, kde sa zaslúţil o rozvoj rímskej medicíny. Opieral sa o o Epikurovu atomistickú teóriu. Podľa
jeho mechanisticko-atomistického chápania choroby sa telo skladá z tuhých hmotných častíc,
atómov, kt. sú navzájom popreplietané a tvoria sieť s prieduchmi – pórmi. V nich sa pohybujú iné
atómy a choroba je poruchou tohto pohybu. Na tejto teórii metodici neskôr vybudovali svoju
koncepciu chorôb, v kt. sa rozlišovali tri stavy napätia v póroch tela a aplikovali liečiva protirečiace
príčinám choroby (→allopathia): 1. status strictus – póry tela sú veľmi úzke, takţe nastáva
zadrţiavanie štiav v tele, čoho dôsledkom je bledosť, stuhnutie, chlad, zápcha a i., najmä akút.
chorenia (v th. sa pouţívali laxatíva); 2. status laxus – póry tela sú príliš široké a do tkanív sa
dostáva priveľa tekutín, človek sa potí, má hnačku, slabý pulz a sklon k chron. chorobám (v th. sa
aplikovali adstringenciá); 3. status mixtus. Široko sa vyuţívali fyz. th. metódy, ako masáţe, voda,
šport a diéta.