18.01.2015 Views

a|rytmia – [g - datasolution.sk

a|rytmia – [g - datasolution.sk

a|rytmia – [g - datasolution.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

neporušenom povrchu endotelu, napr. pri zníţenej syntéze prostacyklínu (PGI 2 ) endotelovými<br />

bunkami a zvýšenej syntéze tromboxánu A 2 (TXA 2 ) trombocytmi následkom hypercholesterolémie.<br />

Mediátory uvoľnené z granúl Tr potencujú agregáciu ďalších Tr, poškodzujú endotelové bun-ky,<br />

zvyšujú permeabilitu endotelu, vyvolávajú zápalovú reakciu poškodenej cievnej steny a stimulujú<br />

migráciu a proliferáciu myocytov médie. K aterogénnym faktorom Tr patrí ADP a TXA 2 (potencujú<br />

agregciu Tr), sérotonín (zvyšuje permeabilitu endotelu), lyzozómové enzýmy (deštruujú okolité<br />

tkanivo, čím prispievajú k zvýšeniu permeability endotelu) a ras-tový faktor Tr (vyvoláva migráciu<br />

myocytov médie cez otvory v lamina elastica interna a ich proliferáciu).<br />

• Účasť myocytov <strong>–</strong> na malé oblasti poškodeného al. obnaţeného endotelu adherujú Tr uvoľňujúc<br />

PDGF, čím iniciujú loţi<strong>sk</strong>ovú proliferáciu myocytov. Zistilo sa však, ţe PDGF stimuluje proliferáciu<br />

myocytov v explantáte aorty len v plastickej nádobe; keď sa však pokryje plast extracelulárnym<br />

matrixom, PDGF nie je potrebný na stimuláciu rastu. Navyše PDGF sa tvorí aj v iných bunkách neţ<br />

Tr (endotélií, makrofágov a samotných myocytov). Proliferáciu myocytov stimulujú aj nízkodenzitné<br />

lipoproteíny (LDL), fibrinogén a inzulín. Rozhodujúcim fakorom je však rastový faktor Tr.<br />

Podľa monoklonovej hypotézy hladké svalové bunky arterio<strong>sk</strong>lerotického plátu pochádzajú z jedinej<br />

bunky, resp. jedného klonu myocytov, sú teda monoklonového pôvodu. Atero<strong>sk</strong>lerotický plát má<br />

teda charakter benígneho nádora, kt. vychádza z bunky mutagénne transformovanej vírusovou<br />

infekciou (napr. herpesvírusom), chemikáliami al. inými faktormi. Hypotéza sa opiera najmä o<br />

loţi<strong>sk</strong>ový charakter lézií, kt. ohraničuje normálne, funkčne zdatné tkanivo. Za dôkaz monoklonového<br />

pôvodu myocytov sa pokladá instabilita ich genómu, kt. sa prejavuje ich tetrapolidiou al. polyploidiou<br />

s väčšou pohotovosťou k proliferácii. Zdá sa však, ţe myocyty vo včasných atero<strong>sk</strong>lerotických<br />

léziách sú polyklonového pôvodu a monoklono vý charakter ich proliferácie zí<strong>sk</strong>avajú aţ ne<strong>sk</strong>ôr, a to<br />

následkom selekcie bunkových subpopulácií.<br />

Myocyty v atero<strong>sk</strong>lerotických léziách si zachovávajú vlastnosti multipotentných mezenchýmových<br />

buniek. Po ich migrácii z médie do intimy sa mení ich kontraktilný stav na stav syntetický. Stratou<br />

kontaktu s ostatnými myocytmi médie sa stanú veľmi citlivé na pôsobenie rastových faktorov, kt. ich<br />

stimulujú k intenzívnej proliferácii. Intenzívne produkujú proteínový matrix spojivového tkaniva, t. j.<br />

kolagén, elastín a glykozamínoglykány, najmä najmä dermatánsulfát a heparánsulfát. Na tvorbe<br />

glykozamínoglykánov sa zúčastňujú aj poškodené endotelové bunky. Glykozamínoglykány, najmä<br />

der matánsulfát majú veľkú afinitu k LDL, s kt. tvoria nerozp. komplexy. Tým sa vysvetľuje<br />

akumulácia LDL v intime tepien.<br />

3. Tvorba zložiek spojivového tkaniva v intime <strong>–</strong> výsledkom rozmnoţenia myocytov a akumulácie<br />

kolagénu, elastínu a glykozamínoglykánov je vznik fibróznych plátov.<br />

Úloha fibrinogénu a fibrínu <strong>–</strong> v polovici minulého stor. Carl Rokitan<strong>sk</strong>y opísal ruptúru plátu a<br />

tvorbu trombu vnútri pra<strong>sk</strong>nutej lézie a vyzdvihiol úlohu fibrínu pri tvorbe atero<strong>sk</strong>lerotického plátu.<br />

Jeho pozorovania upadli do zabudnutia, pretoţe nebol v súlade s platným názorom, ţe fibrín sa<br />

môţe ukladať a utvoriť trombus len na povrchu cievnej steny, kým lézie sú prekryté endotelom. O<br />

sto r. ne<strong>sk</strong>ôr Duguid dokázal, ţe fibrínové uloţeniny sú dôleţitým činiteľom pri narastaní fibróznych<br />

lézií. Imobilizované tromby al. uloţeniny fibrínu, ako aj murálne tromby sa rýchlo prekrývajú<br />

endotelom, pričom do nich prenikajú myocyty, niekedy aj leukocyty a ukladá sa kolagén. Tým, sa<br />

dokázalo, ţe uloţeniny fibrínu sú prekurzormi plátov a ţe fibrín a jeho fragmenty sa zúčastňujú na<br />

iniciácii lézií, proliferácii myocytov a akumulácii lipidov väzbou plazmatických lipoproteínov a<br />

priťahovaním makrofágov.<br />

V intersticiálnej tekutine loţi<strong>sk</strong>ovo edematóznej intimy v ţelatinóznych léziách aorty, kt. objem je aţ<br />

4-krát väčší ako okolitej normálnej intimy, sa dá na luminálnom povrchu i vnútri lézií dokázať rozp.<br />

fibrinogén, antigény príbuzné fibrinogénu, ako aj nerozp. fibrín. Loţi<strong>sk</strong>ový edém vencovitých tepien<br />

sa pozoroval aj u detí vrátane novorodencov, ako aj mladých osôb. Vo vencovitých tepnách a aorte

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!