a|rytmia – [g - datasolution.sk

zo svojho okolia energiu (svetelnú, tepelnú, elekt. ap.) a premiestňujú sa pritom do orbitálov s
vyššou energetickou úrovňou, napr.
E
6C: [He] 2s 2 2p 2 –→ 6 C*: [He]2s 1 2p 3
Počet nespárených elektrónov určuje väzbovosť atómov v zlúč., čo je veľmi významné z hľadiska
chem. vlastností prvkov.
Elektrón prijíma energiu po určitých dávkach čiţe kvantách. Keď elektrón získa také mnoţstvo
energie, kt. práve prevýši sily pútajúce elektrón k jadru a., uvoľňuje sa z a. A. teda vyţaduje
elektróny, pričom sa mení na elektricky kladne nabitú časticu – katión, čiţe sa ionizuje, napr.
E
11Na: [Ne] 3s 1 –→ 11 Na + :[Ne]3s + e +
Energia potrebná na uvoľnenie elektrónu z izolovaného a. v základnom stave je ionizačná energia a.
(vyjadruje sa v eV al. v kJ.mol -1 ).
Ionizácia atómu nastáva napr. pri elekt. výboji za búrky, ako aj v neónových výbojkách, pri náraze
molekúl plynnej látky na rozţeravený drôt, pri zváraní kovových platní. Najmenšiu hodnotu
-1
mol -1 ): ionizačná energia môţe spôsobiť emisiu elektrónov z ktorejkoľvek plynnej al. kvapalnej látky,
či uţ ide o látku zloţenú z nezlúčených al. zlúčených a.
Keď a. príjme menšie mnoţstvo energie, ako je ionizačná energia, a. je vo vzbudenom
(excitovanom) stave. Tento stav je veľmi nestály. Elektróny obsadzujú opäť orbitály s niţšou
energetickou úrovňou, pričom atóm vyţiari rozdiel energií príslušných orbitálov.
Valenčné orbitály a. sú: 1. orbitály vonkajšej elektrónovej vrstvy a. v základnom stave, kt. sú
obsadené jedným al. najviac dvoma elektrónmi (vonkajšia elektrónová vrstva je v istom a.
energeticky najvyššie, lebo je od jadra najďalej), 2. orbitály neobsadené (vakantné, prázdne), kt. sú
energeticky najbliţšie k obsadeným orbitálom čiţe energeticky najniţšie neobsadené orbitály.
Príklad:
Atóm uhlíka v zákl. stave má vo vonkajšej (valenčnej) vrstve 4 elektróny (2 sú v orbitále s a 2 v
orbitáloch p). Pri zlučovaní je a. uhlíka vo vzbudenom stave ( 6 C*) a vo valenčných orbitáloch
nastáva zmena (1 elektrón s prejde do neobsadeného orbitálu p, čím sa počet orbitálov s jedným
elektrónom zväčší z 2 na 4).
Podrobný opis elektrónovej štruktúry, a teda energetických stavov, poskytuje kvantová mechanika.
Aktivovaný atóm – 1. ionizovaný a.; 2. syn. excitovaný (vzbudený) a., a., v kt. sa niekt. orbitálové
elektróny premiestnili do orbitálov s vyššou al. niţšou energetickou úrovňou; tým a. nadobúda
schopnosť uvoľniť uskladnenú energii po návrate elektrónov do ich normálnych stabilných orbitálov.
Asymetrický atóm – a. uhlíka so 4 rozličnými substituentmi, je opticky aktívny.
Bohrov atóm – koncepcia jadrového a., v kt. sú orbitálové elektróny schopné obsadiť len určité
orbitály, kt. sú determinované kvantovými pravidlami; →Bohrov model atómu.
Excitovaný atóm →aktivovaný atóm.
Ionizovaný atóm – a., z kt. sa uvoľnil 1 – 2 vonkajšie al. valenčné elektróny, al. kt. prijal 1 al. viac
elektrónov, čím sa stal kladným, resp. záporným iónom.
Jadrový atóm – syn. Rutherfordov a., model a., kt. pozostáva z malého centrálneho jadra
obkoleseného orbitálovými elektrónmi; →Rutherfordov model atómu.