a|rytmia – [g - datasolution.sk

Loţisková lézia endotelu má za následok okrem zvýšenia permeability endotelu pre makro-molekuly
lipoproteínov v mieste jej vzniku odpoveď steny tepien so sériou interakcií medzi zloţkami krvi a
cievnou stenou.
Plazmatické proteíny vrátane LDL (M r asi 2,5 mil.) sú schopné prechádzať intakným endotelom
vezikulárnym transportom. Rýchlosť tejto transcytózy je úmerná plazmatickej koncentrácii a veľkosti
Mr; najviac sa v intesticiálnej tekutine intimy prekvapivo retinujú najväčšie molekuly. Koncentrácia
LDL v intime aorty je napr. 2-krát vyššia ako v plazme. Je to následok bariérovej funkcie lamina
elastica interna, kt. pôsobí ako molekulové sito; zabraňuje výstupu LDL a prepúšťa menšie
molekuly. V intime sa však nachádzajú aj iné plazmatické bielkoviny vrátane fibrinogénu a i. zloţiek
hemostatického systému.
V menších, edematóznych ţelatinóznych léziách sa koncentrácia LDL v intersticiálnej tekutine a
vlhkom tkanive intimy zvyšuje len asi 1,5-násobne, kým v prepočte na sušinu aţ 2,5 násobne, čo
svečí o zväčšení intersticiálneho priestoru intimy. Vo väčších ţelatinóznych léziách je uţ
koncentrácia LDL prepočítaná na vlhké tkanivo i sušinu len 1,3-násobná, čo svedčí ozmenšení
intersticiálneho priestoru intimy a zvýšení obsahu kolagénu. V juvenilných tukových prúţkoch
obsahujúcich početné makrofágy naplnené tukom je koncentrácia LDL v intersticiálnej tekutine
intimy len 25 %; strata LDL odráţa ich internalizáciu a degradáciu makrofágmi. Zmenšený je v nich
aj obsah fibronogénu, čo sa vysvetľuje pôsobením aktivátora plazminogénu produkovaného
makrofágmi.
K morfol. zmenám endotelových buniek v procese aterogenézy patrí aj narušenie intracelulárnych
spojení následkom kontrakcie endotelových buniek (kontrakcia ich aktínových vláken vlyvom
vazoaktívnych látok) so vznikom trhlín aţ kanálikov. Cez ne sa zloţky krvi môţu dostávať do
subendotelových priestorov priamo al. mechanizmom endocytózy na bočných stenách endotelových
buniek. Vplyvom aterogénnych faktorov sa endotelové bunky môţu oploštiť, takţe sa skráti
transportná dráha a urýchli transcelulárny transport látok. Po zániku endotelových buniek a ich
deskvamácii následkom ich nekrózy sú subendotelové vrstvy vystavené uţ priamemu kontaktu s
krvou.
Loţisková lézia endotelu má za následok okrem zvýšenia permeability endotelu pre makromolekuly
lipoproteínov v mieste jej vzniku odpoveď steny tepien so sériou interakcií medzi zloţkami krvi a
cievnou stenou.
Za normálnych okolností prebieha neustály transendotelový transport lipidov z plazmy do intimy a
médie s cieľom zabezpečiť ich výţivu, adventícia sa vyţivuje jej vlastnými kapilárami. Medzi
prívodom a odbúravaním lipidov v cievnej stene a ich odstraňovaním je za normálnych okolností
rovnováha. Jedným z rozhodujúcich mechanizmov aterogenézy je narušenie tejto rovnováhy s
akumuláciou lipidov v bunkách intimy. Kľúčovú úlohu pri vzniku aterómových plátov má cholesterol.
Hlavným nosičom cholesterolu v plazme sú nízkodenzitné lipoproteíny (low density lipoproteins,
LDL), kt. ho transportujú prevaţne z pečene, kde sa syntetizuje, do tkanív, a tým do cievnych stien.
Sú to výrazne aterogénne lipoproteíny. Vysokodenzitné lipoproteíny (high density lipoproteins, HDL)
majú malý obsah cholesterolu a sú hlavným mechanizmom transportu cholesterolu z periférnych
tkanív, a tým z cievnej steny do pečene, kde sa chole-sterol degraduje na ţlčové kys. (reverzný
transport cholesterolu).
Väčšina tkanivových buniek vrátane cievnych myocytov je schopná vychytávať z obehu LDL
prostredníctvom špecifických membránových receptorov. Po nadviazaní molekuly LDL na receptor
bunkovej membrány vznikne endocytová vakuola, kt. podlieha hydrolýze lyzozómovými enzýmami.
Katabolizmus LDL prebieha podľa potrieb bunky; zvýšená koncentrácia cholesterolu v bunke má za
následok inhibíciu syntézy cholesterolu, stimuláciu jeho esterifi-kácie a pokles počtu al. aktivity
membránových receptorov pre LDL. Týmto spätnoväzbovým mechanizmom sa bunky chránia pred