a|rytmia – [g - datasolution.sk

autologus, a, um – [auto- + g. logos vzťah] – vzťahujúci sa na seba; pochádzajúci z vlastného
organizmu; napr. autotransfúzia, autológny štep; →autogenes.
autologický – syn. →autogénny.
autolysatum, i, n. – [auto- + g. lynein rozpúšťať] →autolyzát.
autolysinum, i, n. – [auto- + g. lynein rozpúšťať] →autolyzín.
autolysis, is, f. – [auto- + g. lynein rozpúšťať] →autolýza.
autolysosoma, atis, n. – [auto- + lysosoma] autolyzozóm; →autofagozóm.
autolýza – [autolysis] 1. spontánna dezintegrácia tkaniva al. buniek účinkom vlastných autogénnych
enzýmov, samonatrávenie (→autodigescia); 2. deštrukcia orgánových bielkovín účinkom vlastných
uvoľnených bunkových enzýmov (→autoprotolýza); 3. deštrukcia buniek tela vlastným sérom
(→autocytolýza).
autolyzát – [autolysatum] materiál vzniknutý →autolýzou.
autolyzín – [autolysinum] syn. autocytolyzín, protilátka zameraná proti telu vlastným bunkám,
protilátka vyvolávajúca lýzu vlastných buniek závislú od komplementu.
automatio, onis, f. – [g. automatos z vlastného podnetu] →automatizmus.
automatismus, i. m. – [g. automatos z vlastného podnetu] →automatizmus.
automatizácia – [automatisatio] 1. smer v technike, kt. zavádza do výrobného procesu al. rôzneho
druhu činností samočinné stroje a zariadenia umoţňujúce uskutočniť a riadiť rozličné výrobné
procesy a prevádzky bez priamej účasti človeka (s výnimkou dozoru) odbremeňujúc ho nielen od
fyzickej, ale najmä niektorých druhov duševnej riadiacej práce; 2. uskutočňovanie pohybov v
navyknutej postupnosti (napr. v gymnastickej zostave). Niekedy sa rozlišuje medzi automáciou
(zavádzanie samočinných sústav bez spätnej väzby) a a. v uţšom slova zmysle (zavádzanie
samočinných sústav so spätnou väzbou, autoreguláciou).
automatizmus – [automatismus] 1. opakovaný jednoduchý samovoľný úkon, nevyvolaný vonkajším
podnetom, pohybová al. hlasová aktivita, bez účasti vlastnej vôle a kontroly, bez súvislosti s
ostatnou duševnou činnosťou, je preto neodôvodnená a neúčelná. Rozoznávajú sa a. pri strate
vedomia, lucidity (napr. pri epileptických mrákotných stavoch, v hypnóze) a a. bez straty vedomia: a)
uvedomované stavy, kt. však pacient ich nepokladá za abnormálne (manická excitácia, senzorická
halucinácia, bludné predstavy, pri katatonickej schizofrénii ap.), b) plne uvedomované (obsesie,
fóbie, úzkostné stavy, c) automatické stereotypie (kývavé pohyby trupu), časté pri
psychotomorických epileptických záchvatoch.
2. Psychol. porucha vôľovej činnosti a ,,ja― (Baillarger, Bleuler). Lévy-Valensi (1925) rozoznával
automatisme sensitive-sensoriel – halucinácie, a. moteur – katatóniu a a. supérior – porucha ,,ja―.
Clérambaultov-Kandinského a. – pocit pacienta, ţe jeho mozgom sa manévruje, ţe má cudzie
myšlienky, ţe sa mu myšlienky vsugerúvajú, opakujú a obmedzujú konanie. Podľa G. de.
Clérambaulta (1927) je a. disidencia, rozpoltenie, schizma ,,ja―. V. Ch. Kadinskij (1952) dal podnet
na rozpracovanie psychopatológie a nozológie halucinácií, bludov, porúch vedomia atď.
Mentálny aumatizmus – psychická porucha, pri kt. je nezávislá a spontánna funkcia celkového či
čiastočného psychického ţivota mimo vôľovej kontroly a často sa neuvedomuje. Skoro všetky
intelektové procesy, ako je asociácia myšlienok, predstáv, pamäť, profesné návyky ap. prebiehajú
automaticky (Pierre Janet, 1889).
Automeris io – moľ io, kt. larvy môţu svojimi iritujúcimi brvami vyvolať dermatitídu.