a|rytmia – [g - datasolution.sk

nadmerným príjmom a intracelulárnym hromadením chole-sterolu. Nedostatok membránových
receptorov pre LDL, ako je napr. pri familiárnej hyperlipoproteinémii (typ II) je príčinou neschopnosti
buniek degradovať LDL.
Za patol. okolností sa môţu v plazme zvýšiť koncentrácia oxidovaných al. inak modifikovaných LDL
(acetyl-LDL, glykované LDL, malodialdehydované LDL). Na rozdiel od natívnych molekúl LDL
modifikované LDL uţ nie sú schopné správne rozpoznávať špecifickými receptormi pre LDL. Ich
katabolizmus preto nekontroluje uvedený spätnoväzbový mechanizmus, ale náhradný
mechanizmus, kt. zabezpečujú makrofágy. Alternatívnu cestu vychytávania modifikovaných LDL sa
zabezpečuje prostredníctvom acetyl-LDL-receptorov makrofágov (,,scavenger receptors―,
odpratávacie, odpadové receptory), ako aj -VLDL-receptormi. Kapacita týchto receptorov je > 10-
násobná v porovnaní s receptormi pre LDL; tieto receptory nepodliehajú spätnoväzbovej regulácii. V
dôsledku toho nastáva ich postupná transformácia na tukom preplnené penové bunky.
Hlavnou lipidovou zloţkou aterosklerotických lézií sú estery cholesterolu. V tukových prúţkoch a
malých aterómových plátoch sa väčšina tuku nachádza vo forme veľkých intracelulárnych kvapôčok
v makrofágoch a prevaţujúcou kys. esteru cholesterolu je kys. olejová (18:1, n-9). Naproti tomu v
ţelatínóznych léziách sa nachádzaju lipidy rozptýlené vo forme extracelulárnych kvapôčok a
prevaţnou kys. je kys. linolová (18:2, n-6), kt. pochádza z plazmatických lipoproteínov. Lipoproteíny
v léziach sa viaţu na glykozamínoglykány.
Lipoproteín (a) je samostatným rizikovým faktorom infarktu myokardu. Pozostáva z molekúl
podobnej LDL, ale viaţe sa disulfidovou väzbou na odlišný apoproteín, apo(a). Apo(a) je
homologický s plazminogénom. Predpokladá sa, ţe má vysokú afinitu k fibrínu, takţe môţe
vyvolávať akumuláciu lipidov vo fibróznych plátoch.
Na luminálnom povrchu tepny v mieste poškodenia endotelu nastáva po krátkom čase aj marginácia
a adhézia cirkulujúcich monocytov s ich následnou penetráciou medzi endotelové bunky do intimy,
kde sa transformujú na makrofágy. Ich adhéziu na stenu tepien stimulujú Tr, kt. adherujú na
poškodenú cievnu stenu ako prvé. Rastový faktor Tr pôsobí chemotakticky nielen na cievne
myocyty, ale aj monocyty. Na migrácii monocytov sa zúčastňuje aj chemotaktický faktor
poškodených endotelových buniek, chemotaktický faktor myocytov a v intime sa hromadiacich
makrofágov.
Pri pretrvávaní hypercholesterolémie sa predlţuje čas pretrvávania molekúl LDL v plazme, čím sa
zvyšuje pravdepodobnosť, ţe ich molekula podľahne oxidácii, acetylácii, glykácii a i. modifikáciám.
Oxidované LDL okrem toho, ţe pôsobia v intime veľmi cytotoxicky, majú schopnosť chemotakticky
pôsobiť na monocyty.
Úloha fibrinogénu a fibrínu – v polovici minulého stor. Carl Rokitansky opísal ruptúru plátu a
tvorbu trombu vnútri prasknutej lézie a vyzdvihiol úlohu fibrínu pri tvorbe aterosklerotického plátu.
Jeho pozorovania upadli do zabudnutia, pretoţe nebol v súlade s platným názorom, ţe fibrín sa
môţe ukladať a utvoriť trombus len na povrchu cievnej steny, kým lézie sú prekryté endotelom. O
sto r. neskôr Duguid dokázal, ţe fibrínové uloţeniny sú dôleţitým činiteľom pri narastaní fibróznych
lézií. Imobilizované tromby al. uloţeniny fibrínu, ako aj murálne tromby sa rýchlo prekrývajú
endotelom, pričom do nich prenikajú myocyty, niekedy aj leukocyty a ukladá sa kolagén. Tým, sa
dokázalo, ţe uloţeniny fibrínu sú prekurzormi plátov a ţe fibrín a jeho fragmenty sa zúčastňujú na
iniciácii lézií, proliferácii myocytov a akumulácii lipidov väzbou plazmatických lipoproteínov a
priťahovaním makrofágov.
V intersticiálnej tekutine loţiskovo edematóznej intimy v ţelatinóznych léziách aorty, kt. objem je aţ
4-krát väčší ako okolitej normálnej intimy, sa dá na luminálnom povrchu i vnútri lézií dokázať rozp.
fibrinogén, antigény príbuzné fibrinogénu, ako aj nerozp. fibrín. Loţiskový edém vencovitých tepien
sa pozoroval aj u detí vrátane novorodencov, ako aj mladých osôb. Vo vencovitých tepnách a aorte