a|rytmia – [g - datasolution.sk

aviaticus, a, um – [l.] letecký.
Avibon ® – retinol, axeroftol; →vitamín A.
Avical ® – sedatívum; hydrochlorid →metoserpátu.
Avicel ® – mikrokryštalická →celulóza.
Avicenna – vlastným menom Ibn Síná Abú al Hussein ibn ben Abdalláh, najvýznamnejší arab. lekár
a filozof. Narodil sa r. 979 v Perzii (Afżana pri Buchare, dnešný Turkestan) a zomrel r. 1037 v
Hamadáne. A. bol osobným lekárom perzských kalifov v Bagdade, kt. ho vyznamenali titulom šejka.
A. vychádzal z Hippokrata, Aristotela a Galéna a zhromaţdil všetky poznatky grécko-arabskej med.
Jeho dielo Kánon medicíny (arab. Kánún ti tibb) zloţené z 5 kníh sa stalo na celé stáročia vedeckým
základom medicíny a ovplyvňovalo vývin med. a prírodných vied v Európe ako štandardná učebnica
lekárstva v Európe aţ do 17. stor. Podáva v ňom systematický výklad všeobecnej teórie med.,
ucelený prehľad liečivých látok a chorôb ,,od hlavy po päty― (l. a capite ad calcem), chirurgie a náuky
o horúčkach, ako aj o pouţívaní liekov. Pre študentov med. skrátil dielo do básnickej formy s 1326
veršami. V 12. stor. ho do latinčiny preloţil Gerhard z Cremony a do r. 1800 vyšlo v 36 vydaniach.
Pozoruhodné je aj jeho Spis o pulze napísaný po perzsky. Odmietol v ňom súvislosť medzi
kontrakciami srdca a pulzom. Jeho tézu, ţe srdce má vlastnú silu, kt. ako prameň napája sústavu
tepien uplatnil neskôr slávny angl. fyziológ William Harvey pri výskume krvného obehu. Nákazu
podľa neho vyvolávajú malé, ľudským okom neviditeľné ţivočíchy, kt. sa šíria vzduchom a vodou a
moţno ich zničiť varom. Výstiţne opísal klin. obraz zápalu pľúc a pohrudnice, mor a choleru,
rozšírených nákaz stredovekého sveta a pozoruhodným spôsobom vystihol škodlivý vplyv stresu
(strachu) na ľudské zdravie. A. chápal chorobu ako premenu formy hmoty tela. Na rozdiel od
novoplatonikov nevzniká podľa neho všetko (vrátane látky) emanáciou z Boha; stavia teda látku ako
vecne súcno vedia Boha. Boh je pre A. (podobne ako pre Aristotela) nehybným hýbateľom; z neho
prúdiace formy sa uskutočňujú v látke. Vychádzajúc z Aristotelovho učenia o duši A. rozoznáva tri
duševné entity, ţivočíšnu, rastlinnú a minerálnu a podriaďuje ich duši sveta. Problém univerzálií
(všeobecných pojmov) vidí: 1. v boţskom rozume (,,pred― vecami); 2. vzhľadom na ich stelesnenie v
skutočnosti ,,vo― veciach; 3. v hlavách ľudí ako nimi utvorené pojmy sú ,,po― veciach. Rozhodujúcim
spôsobom ovplyvnil napr. scholastického mysliteľa Tomaša Akvinského.
Avicol ® (Troponwerke) – anorektikum; →chlórfentermín.
Avicol SL ® (Troponwerke) – anorektikum; →klorofex.
avidín – [l.] bielkovina nachádzajúca sa vo vaječnom bielku, kt. viaţe biotín, čím zabraňuje jeho
resorpcii. Poţitie väčšieho mnoţstva a. môţe vyvolať deficit biotínu. Väzba a. na biotín je silná a
špecifická, preto sa vyuţíva v biochémii pri biotinylácii. A. patrí antivitamínom.
avidita – [aviditas] chtivosť, ţiadostivosť, dychtivosť; afinita. A. protilátky – sila väzby (väzbová
energia) medzi celou molekulou multivalentného antigénu a protilátky. A. závisí od afinity, ale pri a.
sa musí brať zreteľ aj na valenciu antigénu a protilátky, ako aj na nešpecifické faktory. Valencia
protilátky je počet väzbových miest na jej molekule schopných reagovať s determinantmi určitého
antigénu, kým valencia antigénu je počet determinantných skupín, kt. sa môţu viazať s protilátkou.
aviditas, atis, f. – [l.] →avidita.
avidus, a, um – [l.] avidný, dychtivý, chtivý, ţiadostivý.
Avigilen ® (Efeka) – nootropikum; →piracetam.
Avil ® (Winthrop) – antihistaminikum; →feniramín.
avilamyciny – komplex polyéterových antibiotík produkovaný Streptomyces viridochromogenes.
avilaversia, ae, f.
priv. + l. vertere obracať] →averzia.