a|rytmia – [g - datasolution.sk

a spol., 1992)
Atómový fluorescenčný spektrometer sa skladá z analogických častí ako prístroj pouţívané na
→atómovú absorpčnú spektrometriu. Keďţe sa meria zoslabenie prim. lúča, meria sa fluorescenčné
ţiarenie zapríčinené absorpciou prim. ţiarenia, kt. sa šíri radiálne všetkými smermi, prim.
zdroj sa umiestňuje mimo optickej osi, obyčajne kolmo na absorpčné prostredie. Vzorka sa
rozprašuje do acetylénovo-vzduchového plameňa a je oţiarená pod malými uhlami ţiare-ním dvoch
dvojprvkových bezelektródových výbojok.
Obr. 2. Schéma atómového fluorescenčného spektrometra. FN – fotonásobič; M – monochromátor; MP –
merací prístroj; P – plameň; V – výbojka s intenzívnym čiarovým ţiarením; VZ – vzorka (podľa Miertuša a kol.,
1992)
Absorpčným prostredím je elektrotermicky vyhrievaná grafitová kyveta, kt. pracuje v argóno-vej
atmosfére. Ţiarenie vstupuje nad ústie kyvety a vzniknuté fluorescenčné ţiarenie vstupuje do
meracieho systému štrbinovým výrezom v stene kyvety cez kremenné okienko komôrky. Napájací
zdroj elektrochemického ohrevu grafitovej kyvety musí zabezpečiť zvýšenie jej teploty > 2600 °C v
priebehu niekoľkých s. Optimálnym zdrojom je laditeľný laser s menlivou vlnovou dĺţkou.
AFS sa pouţíva menej ako atómová absorpčná spektrometria. Výhodne ju moţno vyuţiť pri
ultrastopovej analýze toxických kovov (Cd, Hg), Zn, In, Ag, pri kt. medza stanovenia dosahuje 10 -3
aţ 10 -4 mg/l. Okrem toho sa ASF vyuţíva v kombinácii s kvapalinovou chromatografiou.
atómová hmotnosť – pomer hmotnosti atómov určitého prvku X (m X ) a atómovej hmotnosti m u je
relatívna atómová hmotnosť prvku X (A r ). Je to bezrozmerná veličina, kt. znamená pomernú
hmotnosť atómov vyjadrenú v atómových hmotnostných jednotkách
X X m X m X
A r (X) = –––––– = ––– = –––––––––––––––––
1 m u 1,660 565 . 10 -27 kg
–– mC
12
Je to číslo, kt. udáva, koľkokrát je hmotnosť atómu daného prvku väčšie ako hmotnosť atómovej
hmotnostnej jednotky.
atómová hmotnostná jednotka – u, vedľajšia jednotka v sústave SI; špeciálna jednotka v atómovej
a jadrovej fyzike. Rovná sa 1/12 hmotnosti neutrálneho atómu nuklidu 12 C uhlíka; 1 u =
1,66053.10 –27 kg.
atómová hmotnostná konštanta – m u , 1/12 hmotnosti nuklidu 12 6C: m u = 1/12 m ( 12 C) = 1,660 565 5
(86).10 -27 kg = l u (u = atómová unifikovaná hmotnostná jednotka). A. h. k. je základom na určovanie
A r a M r .
atómová spektroskopia – spektroskopická metóda, pri kt. interakcia elektromagnetického vlnenie
(ţiarenia) a meranou látkou (absorpčná spektroskopia), príp. pri následných ţiarivých procesoch po
interakcii budiacej energie s látkou (emisná spektroskopia). Ide o meranie procesov preiebhajúcich
na úrovni atómu. Umoţňujú štúdium štruktúry a analýzy látok.
Pri absorpčnej spektrometrii prechádza ţiarenie cez skúmanú látku, určitá časť ţiarenia s danými
vlnovými dĺţkami sa pohltí, kým ţiarenie s ostatnými vlanovými dĺţkami prechádza látkou bez
zmeny. Výsledok merania je mierou pohltenia ţiarenia.