a|rytmia – [g - datasolution.sk

Zvýšená opatrnosť je ţiaduca u pacientov s inzulíndependentným diabetes mellitus. Počas th. treba
sledovať hodnoty fibrinogénu a pri jej poklese < 1 g/l th. prerušiť.
Prípravky – Kidrolase ® inj. (a. pripravená z Erwinia carotovora).
asparágovité →Asparagaceae.
aspartam – metylester L-aspartylfenylalanínu, umelé sladidlo (200-krát sladšie ako glukóza). Pouţíva
sa ako korigens a sladidlo pri diabetes mellitus a poruchách
metabolizmu lipidov.
Aspartam
aspartát – anión →kyseliny asparagínovej.
aspartátaminotransferáza – skr. AST, systémový názov L-aspartát:2-oxoglutarát:aminotransferáza
EC 2.6.1.1, starý názov glutamátoxalacetáttransamináza (GOT). AST patrí k enzýmom, kt. úlohou je
zapojiť aminokyseliny do procesov intermediárneho metabolizmu. AST sa nachádza v mnohých
tkanivách, najmä v pečeni, myokarde a kostrovom svalstve. V hepatocyte tvorí 60 % aktivity
celkovej a. cytozolová frakcia (izoenzým AST 1 ) a 40 % mitochondriová frakcia (izoenzým AST 2 ).
Zrelé erytrocyty obsahujú len AST 1 , kým retikulocyty aj AST 2 . Aktivita a. v erytrocytoch je 7-krát
vyššia ako v plazme.
Indikáciou na vyšetrenie AST v sére je podozrenie na: 1. akút. infarkt myokard 2. aktívnu
hepatopatiu, 3. aktívnu myopatiu.
Zvýšené hodnoty v aére sa zisťujú pri týchto stavoch:
1. Ochorenia myokardu. a) akútny infarkt – aţ 6 aţ násobok, v priebehu 4 – 8 h po začiatku,
maximum po 18 – 48 h a úprava do 3 – 6 d; asi v 1/3 prípadov je nezmenenaná; dg. citlivosť je asi
0,8; extrémne hodnoty sa zisťujú v letálnych prípadoch, b) mierne zvýšenie aktivity AST v sére
môţe byť pri kardiomyopatiách.
2. Hepatopatie (zvýšená aktivita AST spolu s ALT). Zvýšená aktivita a. v sére býva uţ pri lézii 2 %
parenchýmu pečene. Stupeň zvýšenia aktivity AST odráţa rozsah postihnutia orgánu. Pri 10-
násobnom zvýšení moţno rátať s 50 % letalitou. Aktivita AST býva zvýšená pri týchto
hepatopatiách: a) Akút. vírusová hepatitída (citlivosť stanovenia je aţ 100 %, mierou poškodenia
pečene je kvocient AST/ ALT; hodnoty < 0,7 svedčia o ľahšom, hodnoty > 0,7 o ťaţšom poškodení.
Aktivita AST v sére sa zvyšuje úmerne stupňu lézie hepatocytov, úprava nastáva asi 2 týţd. po
vymiznutí ikteru. b) Chron. aktívna hepatitída. c) Toxická hepatitída, d) Cirhóza pečene, najmä v
aktívnom štádiu. e) Biliárne koliky počas 1. – 3. d cholecystitídy a cholangitídy. f) Akút. intoxikácia
halotánom (nie po chlóropromazíne). g) Nádory pečene. h) Kongescia (hypoxia) pečene. i)
Perorálne antikoncepčné prostriedky.
3. Myopatie – progresívna svalová dystrofia, najmä koreňového typu, a to ešte pred zjavením sa
klin. prejavov; aj úprava hodnôt je pomalšia ako klin. remisia. Kvocient CK/AST je vţdy vyšší ako 10;
pri periférnych svalových obrnách je zvýšenie aktivity AST v sére zriedkavé.
4. Nekróza parenchýmových orgánov: a) akút. pankreatitída, b) infarkt pľúc (v priebehu 24 g), c)
infarkt obličiek, d) infarkt mozgu (2. – 3.d) a i.
5. Ťaţké infekčné choroby s postihnutím pečene, ale aj bez neho.
6. Tezaurizmózy.