a|rytmia – [g - datasolution.sk

Pokojový atóm – časť a., z kt. sa uvoľňujú alfačastice al. iné subatómové častice; táto zvyšná časť
sa vracia rýchlosťou nepriamoúmernou jej hmotnosti.
Rutherfordov atóm →jadrový atóm.
Značený atóm – a., kt. sa pripravil ako rádioaktívny, aby sa dal sledovať jeho pohyb v tele al. merať
detektormi pri chem. reakciách, napr. pri rádioimunoanalýze.
atomistika – 1. atomizmus, 2. náuka o stavbe a premenách atómov: atómová fyzika.
atomizácia – rozkladanie na nepatrné čiastočky, drobenie, trieštenie (často pejoratívne), rozklad na
atómy.
atomizér – prístroj (zariadenie) na rozprašovanie kvapalín na malé kvapôčky: rozprašovač,
rozstrekovač: →atómová absorpčná spektrometria.
atomizmus – roztrieštenosť; 1. vykladanie jednotlivostí bez zreteľa na celok. 2. Filoz. materialistické
učenie, podľa kt. sa hmota skladá z nemenných nedeliteľných čiastočiek, atómov.
atómová absorpčná spektrometria – AAS, optická analytická metóda zaloţená na platnosti
Kirchoffovho zákona, podľa kt. kaţdá látka absorbuje ţiarenie tej vlnovej dĺţky, kt. sama môţe
emitovať. Meria sa úbytok ţiarenia spôsobený absorpciou voľnými atómami stanovovaného prvku a
úmerný jeho koncentrácii.
Ak sa osvetlí detektor (fotonásobič) monochromatickým ţiarením vhodnej spektrálnej čiary
skúmaného prvku so silnou vlastnou absorpciou a ak sa do cesty svetelného lúča zaradí plameň, do
kt. sa privádza vzorka obsahujúca skúmaný prvok, bude oslabenie osvetlenie detektora funkciou
koncentrácie daného prvku.
Základom AAS je bezradiačná absorpcia atómami prejavujúca sa vo viditeľnej al. ultrafialo-vej
oblasti.
Podľa Kirchoffovho zákona môţu voľné atómy v plynnom stave absorbovať ţiarenie len takých
vlnových dĺţok, kt. sú schopné po excitácii samé vyţarovať. Ak teda voľný atóm interaguje so
ţiarením príslušnej dĺţky (čiţe fotónmi s energiou E = h. ) zodpovedajúcej energii príslušného
elektrónového kvantového prechodu, môţe nastať absorpcia svetelného kvanta a atóm prechádza
do zodpovedajúceho vzbudeného stavu. Takto získanú energiu opäť vyţiari vo forme
fluorescenčného ţiarenia, al. ju stráca zráţkami s okolitými časticami, najmä molekulami, pričom sa
budiaca elektrónová energia mení an iné formy energie, napr. vibračnú, rotačnú al. translačnú, čo sa
prejaví zoslabením pôvodného ţiarivého toku. Bezradiačná absorpcia atómami sa prejaví vo
viditeľnej al. ultrafialovej oblasti a je základom AAS.
Pri interakcii ţiarivého kvanta atómami nastáva výmena energie, kt. je kvantovaná, pričom veľkosť
kvánt zodpovedá rozdielu medzi moţnými energetickými stavmi atómov:
E = E j – E i = h .
Pri AAS predpokladáme, ţe atómy absorbujú ţiarivú energiu zodpovedajúcu najčastejšie ich
rezonančným čiaram. Ak je v malom intervale ( + ) monochromatická hustota ţiarenia rov
(čo je mnoţstvo ţiarivej energie v jednotkovom objeme a v jednotkovom intervale kmitočtov)
konštantná a kmitočet rezonančnej čiary leţí v tomto intervale, celková energia pohltená za jednotku
času v jednotkovom objeme je úmerná počtu atómov v základnom stave N, hustote ţiarenia rov,
energii fotónov (h) a pravdepodobnosť B ij :
E abs = NB ij h