a|rytmia – [g - datasolution.sk

atak – [franc. attaquer útočiť, napadnúť] →záchvat.
atakamit – [podľa náleziska v púšti Atakama v Chile] zelený, diamantovo aţ skleno lesklý
kosoštvorcový nerast, zásaditý chlorid medi.
atakovať – [franc. attaquer útočiť, napadnúť] útočiť, napádať.
ataktický – [atacticus] neusporiadaný, nesúladný (pohyb), týkajúci sa ataxie.
Ataktická chôdza – porucha chôdze vyvolaná poškodením niektorých časti reflexného oblúka, kt.
zabezpečuje koordináciu jednotlivých svalov al. svalových skupín. Klinicky sa rozoznáva 1. tabická
chôdza (strata polohocitu v dôsledku poškodenia zadných koreňov a povrazcov miechy); 2.
mozočková chôdza (cerebelárna chôdza, pri kt. mozoček nesprávne analyzuje informácie
prichádzajúce z periférie).
atamantín – athamantinum; 8,9-dihydro-8-[1-mety1-(3-metyl-1-oxobutoxy)etyl]-2-oxo-2H-furo[2,3-h]-1-
benzopyran-9-ylester kys. metylbutánovej, C 24 H 30 O 7 , M r 430,48; látka, kt. sa nachádza v rastline
Peucedanum oreoselinum L., Moench (Athamanta oreosolinum L.) a Ammi visnaga Lam.,
Umbelliferae.
Atamantín
atanázia – [g. alfa priv. + g. tanatos smrť] nesmrteľný.
ataraktiká – [ataractica (remedia)] lieky vyvolávajú
upokojenie, pocit duševnej rovnováhy a pokoja; malé
→trankvilizéry.
ataranalgesia, ae, f. – [g. ataraktikos pokojný, ľahostajný +
g. analgesia znecitlivenie] atarnalgézia, kombinovaná aplikácia ataraktík a analgetík ako bazálna i.
v. narkóza pri aplikácii oxidu dusného a myorelaxancií.
Ataralgin ® – kombinované perorálne analgetikum (paracetamol + gvajfenezín + kofeín).
Atarax ® – neuroleptikum; →hydroxyzínhydrochlorid.
ataraxia, ae, f. – [g. ataraktikos pokojný, ľahostajný, nerušený] 1. v g. filoz. mier, pokoj duše,
ľahostajnosť voči dobru aj zlu; 2. stav pokoja, ľahostajnosti, duševnej rovnováhy.
atašé – [franc. attaché pridelenec] diplomatický úradník niţšieho stupňa, pridelenec vysla-nectva ako
odborník v nejakej činnosti, narp. v kultúre, obchode ap.
atavismus, i, m. – [l. atavus pradedo, predok] syn. reverzia, atavizmus, objavenie sa vlast-ností
predchádzajúcich generácií u jednotlivých potomkov neskorších pokolení, u kt. sa nor-málne
nevyskytli; dedičnosť znakov skôr vzdialených ako bezprostredných predkov násled-kom náhodnej
rekombinácie génov al. neobvyklých podmienok prostredia, kt. favorizujú ich expresiu v embryu..
ataxia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. taxis poriadok] porucha súmernosti, proporcionálnosti, zladenosti,
obratnosti pohybov pri jeho správnom smere. A. vzniká pri léziách mozgu, mozočka, talamu,
vestibulárnych centier, zadných miechových povrazcov al. periférnych nervov. A. je následkom
poruchy koordinovanej súhry synergistov a antagonistov a prejavuje sa nesprávnym vykonávaním
intenčných a lokomotorických pohybov. Aj keď ataktik nedosiahne cieľ, je tu snaha cieľ dosiahnuť,
na rozdiel od apraxie, pri kt. táto snaha chýba. A. je skôr porucha kvantity ako kvality pohybu.
Pacient s a. nepostihuje správne cieľ, uchyľuje sa od neho v smere i vzdialenosti bez toho, aby bola
končatina ochrnutá. Pohyb je neistý, pripomína neusmernené pohyby malého dieťaťa. Hlavnú úlohu
majú poruchy hĺbkovej citlivosti a vestibulárnej sústavy; istý význam má aj činnosť zrakového
ústroja, kt. môţe za určitých okolností vyrovnávať a.; pri poruche hĺbkovej citlivosti sa a. zväčšuje pri
zavretých očiach, resp. v tme.