You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
autoimunita <strong>–</strong> [autoimmunitas] všeobecný biol. fenomén zodpovedný za odstraňovanie buniek a<br />
antigénov (→autoantigénov) z organizmu. kt. odumreli (→apoptóza), boli ireverzibilne poškodené a<br />
ich ďalšia činnosť v tele je príčinou porúch, al. sa stali pre organizmus zbytočné, príp. škodlivé.<br />
Zákl. vlastnosťou imunitného systému je schopnosť rozlíšiť vlastné od nevlastného, vlastné<br />
tolerovať a cudzie likvidovať. Imunitnú odpoveď, kt. sa začína po zjavení sa cudzorodého antigénu,<br />
moţno rozdeliť na dve fázy, prípravnú a efektorovú. Prípravná fáza pozostáva zo spracovania<br />
antigénu v bunkách prezentujúcich antigén, jeho prezentácia, rozpoznania lymfo-cytmi T a<br />
následnej priamej al. nepriamej kooperácie medzi imunokompetentnými bunkami. Efektorová fáza je<br />
protilátkového al. bunkového typu, na imunitnej odpovedi sa však väčši-nou zúčastňujú obidve<br />
zloţky. A. môţe vzniknúť na ktoromkoľvek stupni (tab.).<br />
<strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong>-<strong>–</strong><br />
Príčiny indukcie autoimunitných procesov<br />
<strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><br />
Porucha na úrovni antigénu<br />
• sekvestrovaný antigén<br />
• modifikácia vlastných antigénov<br />
• molekulové mimikri<br />
Porucha na úrovni molekúl<br />
• aberantná expresia<br />
• zmena štruktúry GLA-antigénov triedy II<br />
Abnormálna tvorba mediátorov imunitnej odpovede<br />
Polyklonová stimulácia lymfocytov B<br />
Porucha funkcie supresorovýcvh mechanizmov<br />
Liečivá<br />
• modifikujúce vlastné molekuly al. krvné elementy<br />
• porušujúce degradáciu autoantigénov<br />
• ovplyvňujúce expresiu HLA-antigénov<br />
• zasahujúce do tvorby cytokínov<br />
V organizme človeka je asi 10 5 štruktúr buniek, kt. môţu byť potenciálne rozpoznávané ako<br />
autoantigény, ale len asi 10 2 z nich je naozaj terčom autoprotilátok al. autoreaktívnych lymfocytov T.<br />
Imunitný systém normálneho zdravého jednotlivca toleruje autoantigény. Autotolerancia sa vyvíja vo<br />
fetálnom a novorodeneckom období, počas kt. v organizme zanikajú ,,zakázané klony``<br />
imunokompetentných buniek schopných reagovať s autoantigénmi. Tieto tkanivové antigény v<br />
organizme pp. existujú, ,,predstavujú― sa imunitnému systému a rozpoznávajú sa ním ako vlastné,<br />
ale sú suprimované al. inaktivované. Indukcia imunitnej odpovede proti týmto antigénom v<br />
dospievajúcom a dospelom organizme nenastáva, kým zjavenie sa nových (neznámych) antigénov<br />
(napr. ich vniknutie do tela zvonku) vníma imunitný systém ako cudzie. Imunitný systém je však<br />
mimoriadne zloţitý a regulovaný systém a jeho odpovede často nepredpovedateľné. Poruchou<br />
reulačných mechanizmov imunitného systému, kt. zabezpečuje rozlišovanie vlastného a cudzieho,<br />
môţe vzniknúť autoimunizácia. Ide napr. o pokles počtu lymfocytov T8 al. potlačenie ich funkcie.<br />
Premena tolerovaného vlastného antigénu na antigén indukujúci a. sa môţe u<strong>sk</strong>utočniť viacerými<br />
spôsobmi, ako je <strong>sk</strong>vestrácia vlastných antigénov, ich modifikácia, kríţové reakcie medzi antigénmi<br />
mikroorganizmov a vlastnými antigénmi, molekulová mimikri.<br />
Sekvestrácia antigénu <strong>–</strong> ide o antigény, na kt. sa nemohla vyvinúť tolerancia, pretoţe v<br />
embryonálnom období ešte neexistovali (spermie), al. sú od imunitného systému izolované fyziol.<br />
bariérami (šošovka, chrupavka, mikrozómové antigény ap.). Následkom úrazu al. infekcia nastane<br />
vzájomný kontakt medzi autoantigénom a imunitným systémom, jedinec sa senzibilizuje a vyvinie sa<br />
a. Príkladom je autoimunitná orchitída, kt. vznikla po prekonanej parotitíde al. vazektómii,<br />
sympatická oftalmia po úraze al. infekcii oka.
Change language