a|rytmia – [g - datasolution.sk

Porucha funkčnej a štruktúrnej integrity endotelu vzniká následkom opakovanej al. chron.
mikrotraumatizácie, pôsobenia fyz., chem., metabolických a biol. faktorov. Za najvýznamnej-ší faktor
sa pokladá hemodynamický stres a pôsobenie vazoaktívnych látok (katecholamíny, angiotenzín,
vazopresín a i.). Vznik lézie endotelu podporujú ďalšie aterogénne faktory, ako je hypoxia, zvýšená
koncentrácia cholesterolu, imunokomplexy, endo- a exotoxíny, vírusy.
Pre rozvoj a. nie je ani tak rozhodujúca porucha štruktúrnej integrity ako dysfunkcia endotelu.
Zhrubnutie intimy a akumulácia lipidov v subendotelovom priestore je napr. v experimente s
deendotelizáciou výraznejšie v reendotelizovaných miestach prekrytých regenerovaným endotelom.
Dysfunkcia endotelu má za následok zvýšenie aktivity transcelulárneho transportu lipoproteínov, čo
sa prejaví zväčšením počtu pinocytovaných vezikúl v endotelových bunkách, príp. ich splývaním do
väčších transportných mechúrikov s tvorbou transendotelových kanálikov medzi luminálnym a
bazálnym pólom endotelových buniek. Dysfunkcia endotelu sa môţe prejaviť aj zníţenou syntézou
prostacyklínu a zvýšenou syntézou rastového faktora, glykozamínoglykánov a tkanivového
plazminogénu.
V prvej dekáde ţivota endotel priamo nalieha na lamina elastica interna, neskôr sa utvára
subendotelová vrstva pozostávajúca zo spojivového tkaniva, kt. hlavnými zloţkami sú hladké
svalové bunky a kolagén. Hrúbka intimy v aorte u dospelého jedinca dosahuje 100 – 250 mm; v tejto
vrstve sa podobne ako do špongie môţu hromadiť zloţky plazmy.
Plazmatické lipoproteíny – vrátane LDL (M r asi 2,5 mil.) sú schopné prechádzať intakným
endotelom vezikulárnym transportom. Rýchlosť tejto transcytózy je úmerná plazmatickej
koncentrácii a veľkosti Mr; najviac sa v intesticiálnej tekutine intimy prekvapivo retinujú najväčšie
molekuly. Koncentrácia LDL v intime aorty je napr. 2-krát vyššia ako v plazme. Je to následok
bariérovej funkcie lamina elastica interna, kt. pôsobí ako molekulové sito; zabraňuje výstupu LDL a
prepúšťa menšie molekuly. V intime sa však nachádzajú aj iné plazmatické bielkoviny vrátane
fibrinogénu a i. zloţiek hemostatického systému.
V menších, edematóznych ţelatinóznych léziách sa koncentrácia LDL v intersticiálnej tekutine a
vlhkom tkanive intimy zvyšuje len asi 1,5-násobne, kým v prepočte na sušinu aţ 2,5 násobne, čo
svečí o zväčšení intersticiálneho priestoru intimy. Vo väčších ţelatinóznych léziách je uţ
koncentrácia LDL prepočítaná na vlhké tkanivo i sušinu len 1,3-násobná, čo svedčí o zmenšení
intersticiálneho priestoru intimy a zvýšení obsahu kolagénu. V juvenilných tukových prúţkoch
obsahujúcich početné makrofágy naplnené tukom je koncentrácia LDL v intersticiálnej tekutine
intimy len 25 %; strata LDL odráţa ich internalizáciu a degradáciu makrofágmi. Zmenšený je v nich
aj obsah fibronogénu, čo sa vysvetľuje pôsobením aktivátora plazminogénu produkovaného
makrofágmi.
Za normálnych okolností prebieha neustály transendotelový transport lipidov z plazmy do intimy a
médie s cieľom zabezpečiť ich výţivu, adventícia sa vyţivuje jej vlastnými kapilárami. Medzi
prívodom a odbúravaním lipidov v cievnej stene a ich odstraňovaním je za normálnych okolností
rovnováha. Jedným z rozhodujúcich mechanizmov aterogenézy je narušenie tejto rovnováhy s
akumuláciou lipidov v bunkách intimy. Kľúčovú úlohu pri vzniku aterómových plátov má cholesterol.
Hlavným nosičom cholesterolu v plazme sú nízkodenzitné lipoproteíny (low density lipopro-teins,
LDL), kt. ho transportujú prevaţne z pečene, kde sa syntetizuje, do tkanív, a tým do cievnych stien.
Sú to výrazne aterogénne lipoproteíny. Vysokodenzitné lipoproteíny (high density lipoproteins, HDL)
majú malý obsah cholesterolu a sú hlavným mechanizmom transportu cholesterolu z periférnych
tkanív, a tým z cievnej steny do pečene, kde sa cholesterol degraduje na ţlčové kys. (reverzný
transport cholesterolu).
Väčšina tkanivových buniek vrátane cievnych myocytov je schopná vychytávať z obehu LDL
prostredníctvom špecifických membránových receptorov. Po nadviazaní molekuly LDL na receptor