a|rytmia – [g - datasolution.sk

1715 na diaľku počul zvuky pri aortálnej insuficiencii, kt. sa potvrdila pitvou. R. 1764 William Hunter
opísal vír pri artériovenóznej fistule. Jean Nicolas Corvisart, jeden z Laennecových učiteľov, r. 1806
uvádza moţnosť vyuţitia zvukov vychádzajúcich z vnútorných orgánov na dg. chorôb. Gaspard
Laurent Bayle naučil Théophila Hyacintha Laenneca (1781 – 1826) pouţívať priamu auskultáciu.
Laennec pokladal túto metódu za nevhodnú, nepríjemnú, najmä pre ţeny a r. 1818 začal pouţívať
papierový stetoskop (papier zvinutý do tvaru valca), neskôr zhotovil prvý drevený stetoskop (termín
pochádza z g. sthétos hruď + g. skopein hľadieť, vidieť, prehliadať). Bolo ním počuť oveľa
zreteľnejšie srdcové ozvy ako priamou a. Počas 2. polovice 19. stor. prekonal Laennecov stetoskop
viaceré modifikácie; monoaurikulárny flexibilný stetoskop navrhol r. 1829 Nicholas Comins,
biaurikulárny prístroj pozostávajúci z malého, rigidného slúchadla (prikladaného na hrudník) a 2
flexibilných hadíc vedúcich k uchu vyšetrovateľa navrhol r. 1855.
Prehľad vývoja fonendoskopov (stetoskopov)
A. nestratila na svojom význame ani po zavedení grafickej registrácie akustických javov pomocou
→fonokardiografie.
Dĺţka spojovacích súčastí fonendoskopu má byť čo najkratšia. S dĺţkou trubíc sa totiţ zhor-šuje
optimálny prenos vysokofrekvenčných zvukov, kt. sa odfiltrúvajú úmerne dĺţke trubici. Nízke
frekvencie v rozpätí srdcových a Korotkoffových oziev sa však prenášajú aj v dlhších trubiciach.
Biaurikulárny fonendoskop zlepšuje počuteľnosť len minimálne. V snahe zlepšiť citlivosť sa r. 1923
vyvinul elektronický (elekt. amplifikovaný) fonendoskop. Prvé zariadenia boli ťaţkopádne a zaťaţené
arteficiálnymi zvukmi podobnými šelestom. R. 1952 vyrobili v Maico Co. v Minneapolise zariadenie s
amplifikáciou +15 a atenuáciou 100 dB. Najvyššia citlivosť je pri 500 Hz, podobne ako pri a.
pomocou biaurikulárneho fonendoskopu s membránovým slúchadlom. Elektronické fonendoskopy
sa pouţívajú najmä pri monitorovaní srdcových a dýchacích zvukov u operovaných pacientov.
Takéto analógové zariadenia sú frekvenčne modulované magnetofóny al. rekordéry s konvenčnými
prekordiálnymi al. ezofageálnymi sondami spojenými s mikrofónom adaptérom. Citlivejšie a
presnejšie sú elektronické fonendoskopy s audiografickými vyrovnávačom a selektívnymi filtrami, kt.
umoţňujú zosilnenie al. zoslabenie určitých frekvenčných pásem; moţno nimi registrovať aj uchom
nepočuteľné ozvy a šelesty a kompenzovať nimi aj sluchové chyby. Vyvinuli sa aj miniatúrne a
kompaktné digitálne fonendoskopy s moţnosťami spracovania a analýzy signálov s
programovateľnými funkciami (posun frekvencie, filtrácia pásiem, spomalenie zvukov a
interpretačné algoritmy). Tekuté kryštály umoţňujú grafické znázorňovanie frekvenčného spektra v
reálnom čase. Na pedagogické účely sa vyvinuli mobilné elektronické fonendoskopy s rozvádzaním
zvukov do viacerých slúchadiel umoţňujúci súčasné načúvanie viacerými osobami.
Auskultácia pľúc – normálne moţno počuť mechúrikové (vezikulárne) dýchanie v inspíriu a na
začiatku exspíria.
Oslabené vezikulárne dýchanie býva pri pľúcnom emfyzéme, lokalizované oslabenie pri zúţení aţ
uzávere bronchu, infiltrácii pľúcneho parenchýmu, pri jeho stlačení pleurálnym výpotkom al. tlakom
vzduchu pri pneumotoraxe.
Bronchiálne dýchanie (podobné šelestu nad tracheou) je v exspíriu hlasnejšie a má vyššiu
frekvenciu ako v inspíriu. Zisťuje sa nad infiltrovaným al. stlačeným pľúcnym tkanivom, nad
bronchiektáziami al. pľúcnym abscesom. Hlasné bronchiálne dýchanie v exspríriu i inspíriu, kt. znie
celkom zblízka, akoby pod uchom, počuť nad hepatizovaným lalokom pri krupóznej pneumónii.
Centrálna pneumónia sa prejavuje oslabeným bronchiálnym dýchaním.