a|rytmia – [g - datasolution.sk

Patol. vedľajšie dýchacie šelesty delíme na chrapoty a trecie šelesty. Chrapoty zapríčiňuje vibrácia
tekutého obsahu v dýchacích cestách; môţu byť suché a vlhké, počuteľné v jednej al. v obidvoch
fázach dýchania. K suchým chrapotom patria piskoty a vŕzgoty; sú počuteľné aj na väčšiu
vzdialenosť. Bývajú pri bronchitíde, bronchiálnej astme, lokalizované sú pri bronchostenóze a tbc
pľúc. Vlhké chrapoty sú následkom trhania bublín riedkeho bronchiálneho sekrétu; môţu byť zvučné
a nezvučné. Nezvučné vlhké chrapoty sú počuteľné nad neinfiltrovaným tkanivom, nad infiltrovaným
tkanivom (pneumónia) bývajú zvučné.
Piskoty sú vysokofrekvenčné zvuky (krepitácie) počuteľné nad neventilovanými pľúcami (krupózna
pneumónia v jej 1. a 3. štádiu).
Trecie šelesty (vŕzgoty) vznikajú pri postihnutí pleury a bývajú aj hmatateľné (fibrinózna, uremická a
i. pleuritída, poranenie steny hrudníka).
Hmatanie rezonancie ľudského hlasu (fremitus pectoralis) a jeho auskultácia (bronchofónia) je
oslabená v prípade, keď sa medzi pľúcnym tkanivom a stenou hrudníka hrubšia vrstva tekutiny
(exsudát, transsudát, hemotorax) al. vzduchu (pneumotorax). Zosilnená bronchofónia sa zisťuje nad
infiltrovaným pľúcnym tkanivom a nad tenkostennou dutinou; býva spojená s chvením hrudníka,
skráteným poklopom a bronchiálnym dýchaním.
Pomocou a. moţno rozlíšiť tieto pľúcne afekcie:
• Infiltrát – dýchanie je bronchiálne, počuteľné sú zvučné chrapoty a zosilnená bronchofónia; poklop
je pritlmený, temný.
• Emfyzém pľúc – dýchanie je vezikulárne, oslabené, exspírium je predĺţené, pri súčasne
bronchitíde počuť piskoty, vrzgoty a chrapoty; poklop je hypersonóny.
• Pleurálny výpotok – dýchanie je vezikulárne, bronchofónia je oslabená aţ nepočuteľná a chvenie
hrudníka oslabené; poklop je temný.
• Pneumotorax – dýchanie je vezikulárne, bronchofónia oslabená aţ nepočuteľná a chvenie
hrudníka oslabené aţ nepočuteľné; poklop je tympanický.
Auskultácia srdca – zvuky, kt. vznikajú pri činnosti srdca moţno rozdeliť na ozvy a šelesty; ozvy
začínajú odrazu a trvajú dlhšie ako šelesty. Moţno ich objektivizovať fonokardiograficky. Typické
auskultačné miesta sú: 1. druhé medzirebrie parasternálne vpravo (aortálna chlopňa), 2. druhé
medzirebrie parasternálne vľavo (chlopne pľúcnice), 3. parasternálne vo výške 5. rebra
(trikuspidálna chlopňa), 4. na hrote (mitrálna chlopňa), 5. Erbov bod v 3. medzirebrí parasternálne
vľavo (aortálne mitrálna chlopňa). K ďalším auskultačným miestam patria oblasť prekordia pod
klavikulou, nad karotídami, v epigastriu a vzadu vľavo medzi lopatkami. Srdce sa auskultuje v
rôznych polohách tela, v exspíriu pri zadrţanom dychu, niekedy aj po námahe.
• Srdcové ozvy – pri auskultácii srdca počuť dve ozvy, niekedy aj tri, výnimočne štyri. Prvú a druhú
ozvu oddeľuje krátka systolická prestávka, medzi druhou a nasledujúcou prvou ozvou je dlhšia
diastolická prestávka.
1. srdcová ozva – vzniká pri kontrakcii myokardu, uzávere mitrálnej a trikuspidálnej chlopne,
rýchleha narastania vnútrokomorového tlaku, otvorenia semilunárnych chlopní aorty a pľúcnice a
pohybu krvi vo veľkých cievach (počas systoly); znie ako temný, hlboký a pretiahnutý tón. Prvá ozva
môţe znieť ako dva tóny; ak sú tie od seba vzdialené menej ako 0,03 s, ide o rázštep, ak je
prestávka medzi nimi dlhšia ide o rozdvojenie ozvy. Rozdvojenie 1. ozvy je zvyčajne patol. a
vyskytuje sa pri blokáde pravého al. ľavého ramienka, extrasystolách, hypertenzii al. pri elekt.
sitmulácii srdca; treba ho odlíšiť od systolického cvaknutia, 4. ozvy a presystolického šelestu.