a|rytmia – [g - datasolution.sk

protilátky vznikajúce pri experimentálnej autoimunitnej tyreoiditíde, kt. sú zamerané proti
tyreoglobulínu a zápalová reakcia (napr. v krá- likoch po injekcii chem. modifikovaného
(Freundovým adjuvansom) homologického tyreoglobulínu.
Stanovovanie a. sa vyuţíva pri dg. →autoimunitných ochoreniach. Pri reumatoidnej artritíde sa napr.
dokazuje tzv. reumatoidný faktor (RF), kt. reaguje s autológnymi a heterológnymi gamaglobulínmi.
RF sa nachádza v lymfatických uzlinách, v slezine a iných orgánoch bohatých na lymfatické a
plazmatické bunky.
K a. patria aj antineutrofilné protilátky. Ide o a. zamerané proti cytoplazmatickým zloţkám
monocytov a neutrofilov, kt. sa vyskytujú pri niekt. ochoreniach, napr. vaskulitídach; →ANCA.
Nešpecifické testy – slúţia na detekciu rozp. imunokomplexov vbiol. tekutinách; vhodné sú najmä v
prípadoch veľkomolekulových komplexov s nízkou rozpustnosťou. Patrí sem kryoprecipitácia,
precipitácia v polyetylénglykole (PEG) a ultracentrifugácia. Špecifické testy vyuţívajú schopnosť
imunokomplexov fixovať a viazať komplement a reagovať s antiglobu-líny alebo receptory na
povrchu buniek.
Ide o najmä o metódy, pri kt. sa C1q viaţe na imunokomplexy obsahujúce IgG 1 , IgG 2 alebo IgM,
prípadne polyaniónové látky vrátane DNA a určité baktériové toxíny. Môţe ísť o precipitačnú reakciu
(difúziu v géli) al. väzbovú metódu s pouţitím 125 I-C1q alebo RF ako špecifického činidla a metódy
pomocou receptorov komplementu na receptorov Fc špecifických buniek.
Pri metóde pomocou 121 I označeného C1q sa sérum inkubuje s EDTA, kt. disociuje C1 na jeho
zloţky C1q, C1r a C1s a potom sa zmieša so 121 I-označeným C1q. Voľný C1q sa separuje od C1q
viazaného v imunokomplexe precipitáciou pomocou PEG a zmeria sa rádioaktivita viazanej frakcie.
Táto metóda je veľmi citlivá na stanovenie DNA a baktério-vých toxínov rozpustných v PEG.
Jestvuje viacero metód pomocou monoklonových al. polyklonových RF (protilátok reagujúcich s Fc
časťou molekuly IgG) ako špecifickým činidlom pre imunokomplexy (RIA na tuhej fáze, latexová
aglutinácia, gélová difúzia a kvantit. imunoprecipitácia). Rajiove bunky sú ľudské lymfoblastoidné
bunky získané od pacientov s Burkittovým lymfómom, kt. rastú v bunkovej kultúre; majú receptory
pre C1q, C3b, C3d a Fc časť IgG. Väzba imunokomplexov s nadviazaným komplementom na tieto
bunky sú základom imunofluorescenčnej metódy a RIA pri stanovení imumokomplexov. Primárne
ide o väzbu na receptory komplementu. Väzba na Fc receptory, zaloţená na schopnosti
rozpustných imunokomplexov vyvolávať agregáciu trombocytov je princípom metódy testu
agregácie trombocytov.
V dg. orgánovošpecifických autoimúnnych ochorení sa pouţívajú sérologické testy, pri kt. sa
dokazuje prítomnosť tkanivovo špecifických protilátok. Pri autoimúnnych tyreopatiách sa zisťujú
protilátky proti tyreocytom, tyreoglobulínu a CA-2 (,,druhý koloidný antigén―), pri atrofickej gastritíde
protilátky proti parietálnym bunkám, pri chron. hepatitídach protilátky proti hladkej svalovine a
antimitochondriové protilátky, pri glomerulonefritíde spojenej s Goodpastureovým sy. protilátky proti
bazálnej membráne glomerulu (anti-GBM). Antitubulárne protilátky sa pozorujú pri
Goodpastureovom sy., ako u pacientov s transplantovanou obličkou.
K najdôleţitejším a. patria antinukleárne protilátky pri LES a proti antiacetylcholínovým receptorom
pri myastenia gravis. Dg. LES sa opiera o dôkaz LE buniek a antinukleárnych protilátok
fluorescenčnou metódou: vzorka obličiek alebo pečene potkana sa fixuje a naloţí na skielko, ku kt.
sa pridá sérum a po premytí antihumánny ľudský gamaglobuantigén konjugovaný s fluresceínom a
pozoruje pod fluorescenčným mikroskopom; dôleţitý pre detekciu je stupeň zriedenia séra, kt.
vyvoláva sfarbenie a fluorescencia.
Na dôkaz protilátok proti DNA a nukleoproteínom sa pouţíva viacero metód, ako je RIA a
hemaglutinačné testy.