You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Pravdepodobnosť, ţe antigény makroorganizmu a mikroorganizmu budú mať rovnaké determinanty<br />
je pomerne vysoká. Lymfocyty T však o mnohých tzv. kryptických peptidov (ignorujúce bunky). Za<br />
fyziol. okolností vzniká tolerancia len na niekoľko dominantných determinantov príslušného<br />
autoantigénu. Ostatné potenciálne imunogénne peptidy sa neprezentujú kvôli špecifickej tvorbe<br />
imunogénnych peptidov na proteazóme, kt. preferuje tvorbu dominantných peptidov, al. kryptické<br />
peptidy síce vznikajú, ale pre nízku aviditu súťaţ s dominantným peptidom na molekuly HLA<br />
prehrávajúm a tým sa na povrchu bunky neexponujú. Ak však mikroorganizmus imunitnému<br />
systému po<strong>sk</strong>ytne počiatočný stimul v podobe prezentácie svojho peptidu zhodného so<br />
subdominantným (kryptickým) determinantom vlastného antigénu, situácia sa môţe zmeniť. Infekcia<br />
odznie, tvorba a prezentácia kryptického peptidu však pretrváva, výsledkom čoho je autoimunitný<br />
proces. Kryptický peptid sa môţe prezentovať 2 mechanizmami: 1. cytokíny, kt. sa uvoľňujú počas<br />
imunitnej odpovede na nejaký mikroorganizmus indukujú zmenu endozómových proteáz s<br />
následnou zmenou systému štiepenia proteínov počas ich opracúvania v proteazóme (obr. 3).<br />
Proteázy, vrátane tých, kt. sú v proteazóme môţu indukovať napr. INF- a GM-CSF. 2. Počas<br />
imunitnej odpovede na podnet mikroorganizmu sa stimulujú aj neprofesionálne APC, ako sú<br />
epitelové a endotelové bunky.<br />
Obr. 2. Schematické znázornenie<br />
prezentácie kryptického peptidu<br />
(podľa Elsona a spol., 1995,<br />
upravené Bucom, 1966).<br />
Pretvrávajúca aktivácia lymfocytov T<br />
počas imunitnej odpovede na kríţovo<br />
reagujúci antigén mikroorganizmu<br />
vyvolá zvýšenú tvorbu cytokínov, ako<br />
je INF-, IL-2, GM-CSF a i. Tieto<br />
cytokíny stimulujú proteázy<br />
proteazómov, a tým zmenu proteolýzy<br />
(1). Výsledkom je tvorba kryptických<br />
peptidov rovnakého zloţenia ako je<br />
zloţenie peptidov vznikajúcich pri<br />
štiepení mikróbiového kríţovo<br />
reagujúceho antigénu. Druhý moţný<br />
mechanizmus sa zakladá na indukcii<br />
neprofesionálnych APC, kt. štiepnia<br />
autoantigén inak ako profesionálne<br />
APC s následnou tvorbou kryptických<br />
peptidov (2). APC <strong>–</strong> bunka<br />
prezentujúca antigén; T H1 a T H2 <strong>–</strong><br />
pomocné lymfocyty, HLA-II <strong>–</strong> antigény<br />
HLA triedy II<br />
Dôleţitú úlohu pri prezentácii antigénov majú imunogénne fragmenty vznikajúce z proteínov<br />
teplotného šoku (heat shock proteins, HSP) sa zjavujú v bunke ako odpoveď na teplo. Ich hlavnou<br />
úlohou je zabrániť ireverzibilnému poškodeniu enzýmov a DNA pri horúčkových stavoch. Syntetizujú<br />
sa však aj pri stresových signáloch, preto sa označujú ako stresové proteíny. Pôsobia ako šaperóny<br />
a zabezpečujú odstraňovanie ,,nepotrebných― proteínov tým, ţe ich prepravujú do vnútorných<br />
oddielov bunky (lyzozómov, endozómov), v kt. sa degradujú.<br />
V organizme zdravého jedinca jestvujú klony lymfocytov T rozpoznávajúce HSP, kt. sa za fyziol.<br />
okolností neaktivujú pre chýbanie kostimulačných signálov. Ich aktiváciu však môţe vyvolať infekcia<br />
mikroorganizmami, kt. majú príbuzný HSP (napr. HSP65 človeka vykazuje aţ 65 <strong>–</strong> 75 % homológiu
Change language