a|rytmia – [g - datasolution.sk

aterektómia – [aterectomia] th. katetrizačná metóda spočívajúca v odstránení aterosklerotického
plátu. Vo vencovitých teopnách sa vykonáva tzv. dopredná a. (por. rotablátor), smerovaná (DCA),
úpríp. spätná a extrakčná a.; por. PTCA.
a tergo – [l.] odzadu, obrátene.
atermický – izolujúci proti stratám tepla.
atero- – prvá časť zloţených slov z g. athéróma loţisko s kašovitým obsahom; →athero-.
ateroembolizácia – [atheroembolisatio] embolizácia ateromatóznym materiálom (z aterosklerotického
plátu).
aterogenéza – [atherogenesis] vznik →aterosklerózy.
aterogenénny – [atherogenes] podporujúci vznik a rozvoj →aterosklerózy.
ateróm – [atheroma] guľovitý nádorový útvar vyplnený kašovitým obsahom; 1. koţná cysta vznikajúca
upchatím koţnej mazovej ţľazy a nadprodukciou mazu; môţe dosiahnuť veľkosť aj niekoľkých cm;
komplikáciou môţe byuť hnisanie. Odstraňuje sa chirurgicky (exstirpcáia); →atheroma cutis; 2.
aterosklerotický plát, tukové usadeniny jašovitej konzistencie v stene tepien charakteristické pre
→aterosklerózu. Obsahujú penové bunky, nastáva v nich nekrotizácia a fibrotizácia, zuţujú priesvit
cievy, ich zvredovatenie môţe sprevádzať vznik trombózy.
ateromatóza – [atheromatosis] stav charakterizovaný výskytom →aterómov.
ateroskleróza – [atherosclerosis] arteriopatia postihujúca tepny veľkého a stredného svalového typu
charakterizované postupným zuţovaním aţ uzáverom ich priesvitu. A. sa pokladala za
degeneratívne ochorenie, ide však o multifaktorovo podmienené ochorenie na kt. sa zúčastňuje
iniciálna dysfunkcia endotelu s následnou proliferáciou myocytov, imigráciou krvných elementov,
hromadením lipidov a vápnikových solí. Do určitého štádia je to vratný proces.
Morfologické prejavy aterosklerózy – charakterizuje spočiatku edém, rozvláknenie intimy, neskôr
zmnoţenie myocytov, makrofágov a i. krvných elementov, ako aj väziva v intime tepien s následným
vznikom ateromatóznych plátov. Pláty pozostávajú z loţísk kašovitého tukovo-tkanivového detritu a
vyčnievajú do priesvitu tepien vyvolávajúc jeho zúţenie. Do plátov sa neskôr ukladajú soli vápnika,
čo má za následok zníţenie elastickosti steny tepien. Rigidné tepny nie sú schopné prispôsobovať
prietok krvi, a tým dodávku kyslíka podľa poţiadaviek tkanív, čo sa prejaví ich ischémiou. Morfol.
prejavy a. moţno rozdeliť do niekoľkých skupín:
Najvčasnejšími léziami sú tukové škvrny, prúţky a pláty (lipoidné škvrny, ,,fatty streaks―). Vyskytujú
sa uţ u novorodencov a maximu dosahujú v 2. dekáde ţivota, zisťujú sa však aj u dospelých osôb
všetkých vekových skupín. Prejavujú sa ako mierne vyvýšené ţltkasté loţiská v intime. Obsahujú
bunky, väčšinou makrofágy bezprostredne pod endotelom, naplnené tukom. Ich súvislosť s
fibróznymi plátmi starších osôb nie je jasný.
K včasným léziam intimy patria aj tzv. ţelatinózne lézie. Ide o loţiská edématózne zmenenej intimy
s proliferovanými myocytmi a kolagénom, kt. opísal uţ Virchow (1856). Menšie loţiská ešte
neobsahujú tuk. Vo väčších loţiskách (kt. sú pp. staršie) sa perifibrózne hromadia malé tukové
kvapôčky v hlbších centrálnych častiach a ,,čiapočka― nad nimi sa javí ako sivastá opacita. Tieto
lézie sa pokladajú za intermediárne štádium, predchodcu fibróznych plátov. Prevláda v nich lipoidná
infiltrácia s prevahou cholesterolu a jeho esterov (najmä s kys. olejovou), neutrálne tuky a
fosfolipidy, uloţené extracelulárne i v cytoplazme lipofágov (transformovaných myocytov a
monocytov).
Lézie podmieňujúce zhrubnutie intimy, kt. môţu vyvolať stenózu a trombotický uzáver tepny (napr.
vencovitej) sú fibrózne pláty. Sú to prominujúce, tuhšie viac al. menej ohraničené biele al. naţltlé