a|rytmia – [g - datasolution.sk

číslo číslo v orbitáloch
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
1 (K) 0 1s 0 2
0 2s 0 2
2 (L)
0 3s 0 2
3 (M) 1 3p -1, 0, +1 6
2 3d -2, -1, 0, +1,+2 10
0 4s 0 2
1 4p -1, 0, +1 6
4 (N) 2 4d -2, -1, 0, +1, +2 10
3 4f -3, -2, -1, 0, +1, +2, +3 14
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Max. počet elektrónov v jednom orbitále vyjadruje Pauliho princíp: V orbitale môţe byť najviac dva
elektróny s opačným spinom, kt. tvoria elektrónový pár.
V jednej vrstve môţe byť iba
– 1 orbitál s (max. 2 elektróny),
– 3 orbitál p (max. 6 elektrónov),
– 5 orbitál d (max. 10 elektrónov),
– 7 orbitál f (max. 14 elektrónov).
Magnetické kvantové číslo (m) určuje smerovú orientáciu dráhového momentu hybnosti elektrónu,
resp. priestorové rozloţenie orbitálov v priestore podľa osí na seba kolmých (x, z, y). Vyplýva zo
správania sa atómu v silnom magnetickom poli (Zeemanov jav). Počet hodnôt, kt. môţe nadobúdať
je 2 l + 1. Kaţdá energetická hladina s daným hlavným a vedľajším kvantovým číslom môţe byť
teda ešte (2l + 1)-krát degenerovaná (tab. 2). V prípade l = 0 (orbitál s) magnetické kvantové číslo
sa rovná nule. Pravdepodobnosť výskytu elektrónu tu nezávisí od smeru; rozloţenie elektrónovej
hustoty je guľovito symetrické.
Pri hodnote l = 1 (orbitály p) dostávame tri hodnoty magnetického kvantového čísla (tri vlno-vé
priestorových súradníc x,
y a z, preto sa tieto
orbitály x označujú p x , p y ,
p z . Tvary významnejších
orbitalov sú schematicky
znázornené na obr. 2.