a|rytmia – [g - datasolution.sk

Obr. 4. Priebeh signálu a teploty pri jednotlivých fázach v elektrotermických atomizátoroch. 1 – sušenie;
2 – termický rozklad; 3 – atomizácia; h – výška signálu; T – teplota atomizácia; t čas (podľa Miertuša a kol.,
1992)
Prístroj na AAS má 5 súčastí: 1. zdroj rezonančných čiar stanovovaného prvku, 2. absorpčné
prostredie, 3. monochromátor na izoláciu rezonančných čiar ţiarenia prejde ného absorpčným
prostredím, 4. detektor ţiarenia, 5. merací systém, do kt. patrí zosilňovač a zariadenie na odčítanie
signálu.
Obr. 5. Schéma a funkcia jednolúčového atómového absorpčného spektrometra. VDK – výbojka s dutou
katódou; PL – absorpčné prostredie (atomizácia); VZ – prívod vzorky; M – monochromátor; FN – fotonásobič;
OZ – operačný zosilňovač; OS – odčítacie zariadenie signálu; 1 – emisné spektrum určovaného prvku
vystupujúce z VDK; 2 – atómový absorpčný koeficient k v miestach rezonančných čiar a, b; 3 – ţiarivý tok F na
rezonančnej čiare a vystupujúci z monochromátora (šrafované časti predstavujú čeľuste štrbiny); 4 –
absorbancia meraná v mieste rezonančnej čiary a (podľa Miertuša a kol., 1992)
Zdrojom čiarového ţiarenia s vlnovou dĺţkou pre daný rezonančný prechod sledovaného prvku je
najčastejšie výbojka s dutou katódou , kt. tvorí evakuovaná sklená banka naplnená neónom al.
argónom pod tlakom 0,1 – 1 kPa. V banke je umiestená katóda vo forme dutého valčeka zhotovená
z kovu, kt. sa má stanovovať; anóda je z inertného kovu (napr. volfrámu). Ak sa na elektródy vloţí
dostatočne veľké napätie (300 – 500 V), nastáva tlejivý výboj, v kt. vznikajúce ióny plynu (napr. Ne + )
vyráţajú z katódy atómy sledovaného kovu. Ţia 0)
vystupujúci v zo zdroja prechádza absorpčným plynným prostredím (plameňom). Voľné atómy
absorbujú ţiarenie pri vlnových dĺţkach rezonančných čiar a a b (obr. 5). Atómy sa zráţkami
excitujú a pri deexcitácii vysielajú spektrálne čiary kovu, kt. sú vzhľadom na nízku teplotu a tlak
veľmi úzke (polšírka 10 -4 nm). Čiarové spektrum vychádza z výbojky kremenným okienkom. Zo
ţiarenia vystupujúceho z absorpčného prostredia sa potom v monochromátore izoluje vhodná
re
fotoelektrickým násobičom a po zosilnení sa odčíta napr. na mikroampérmetri. Optickým
absorpčným signálom, kt. sledujeme na meradle, je spravidla absorbancia.