a|rytmia – [g - datasolution.sk

a programovaná stimulácia. U pacientov so synkopami a ramienkovou al. bifascikulárnou blokádou
je indikovaný elektrogram Hisovho zväzku. Ak je interval H–V dlhší ako 100 ms, znamená infra-
Hisovu poruchu a treba aplikovať pacemaker. Pri AV blokádach treba rozlíšiť intra-Hisovu, infra-
Hisovu blokádu a blokádu Hisovho-Purkyňovho systému.
Pri komplikovanej poruche AV vedenia sa môţe pouţiť transvenózna inzercia katétrovej elektródy
do apexu pravej komory s externým zdrojom. Elektróda na trvalý kardiostimulátor sa zavádza
obyčajne cez v. subclavia do pravej predsiene al. pravej komory. Zdroj sa fixuje subkutánne v
subklavikulárnej oblasti. Epikardiálne sa elektródy umiesťujú najmä vtedy, akjeuţ z iných dôvodov
otvorený hrudník. Kardiostimulátor môţe mať fixnú rýchlosť al. môţe pracovať v systéme na
poţiadanie (on demand) al. v závislosti od frekvencie akcie srdca (rate adaptive). Elektródy sa
zavádzajú v jednej al. obidvoch predsieňach a komorách. Pacing môţe porušiť hemodynamiku
predsiení a AV chlopní, kt. sa môţe u pacienta prejaviť aj výraznými ťaţkosťami (pacemakerový
sy.).
AV disociáciu charakterizuje nezávislá činnosť predsiení a komôr. Vzniká následkom poruchy tvorby
vzruchu, ich vedenia al. kombinácie obidvoch porúch. Jej príčinou môţe byť: 1. porucha tvorby a
vedenia vzruchu v SA uzle; 2. zrýchlení tvorby ektopických vzruchov v AV junkčnej oblasti al.
komorách; 3. porucha AV vedenia.
Porucha tvorby a vedenia vzruchu v SA uzle sa vyskytuje pri týchto a.: a) sínusová bradykardia s AV
junkčným al. komorovým náhradným rytmom; b) zastavenie SA uzla s AV junkčným al. komorovým
náhradným rytmom; c) sínusoatriálna blokáda s AV junkčným al. komorovým náhradným rytmom.
Zrýchlenie tvorby impulzov v AV junkcii môţe mať za následok: a) AV junkčnú tachykardiu; b)
komorovú tachykardiu; obidve tieto druhy a. sa môţu spájať so sínusovým rytmom, predsieňovou
fibriláciou, predsieňovým flutterom, predsieňovej tachykardii al. AV junkčnou tachykardiou.
Poruchy AV vedenia vyvoláva: a) úplná al. pokročilá AV blokáda; b) komorový rytmus pri umelom
krokovači; obidve tieto druhy a. sa môţu spájať so sínusovým rytmom, predsieňovou fibriláciou,
predsieňovým flutterom, predsieňovej tachykardii al. AV junkčnou tachykardiou.
Nekompletná AV disociácia – vyznačuje sa tým, ţe nie je medzi činnosťou predsiení a komôr
nijaká spojitosť. Depolarizácia sa z predsiení cez AV junkčnú oblasť prenesie len čiastočne,
čiastočne sa dostáva na predsiene retrográdne z komôr. Sínusový rytmus (i rytmus z AV junkčnej
oblasti) môţe interferovať s komorovým rytmom. Vlna P sa totiţ na EKG zázname zaznamenáva v
ktorejkoľvek časti komplexu QRS, segmentu ST, vlny T i za ňou, takţe sa postupne sťahuje aţ pred
komplex QRS; vtedy sa vzduch z predsiene na komory prenesie. Takýto sťah je vlastne len sťahom
splynutým a QRS sa podobá extrasystole (normálny tvar má vtedy, keď sa uplatní vzruch z AV
junkčnej oblasti). Neúplná AV discociácia môţe vyústiť do úplnej disociácie.
Preexcitačný syndróm – vzniká následkom včaššieho podráţdenia časti al. celej komorovej
svaloviny impulzom z predsiení, teda pred rozšírením vzruchu na komory normálnym AV vodivým
systémom. Impulz obchádza AV uzol a Hisov-Purkyňov systém (celý al. jeho časť) a aktivuje
svalovinu komôr. Celková aktivácia komôr je výslekom splynutia impulzov aktivujúcich komorovú
svalovinu akcesórnou dráhou (bypassom) i normálnou cestou (AV vodivým systémom).
Prevod vzruchu z predsiení na komory sa uskutočňuje cez anatomicky presne definované štruktúry.
Niekedy sa v srdci vyskytujú vodivé akcesórne dráhy, cez kt. môţe aktivácia postupovať dokonca
rýchlejšie ako cez AV-junkčnú oblasť a AV uzol. Postup aktivácie cez akcesórne dráhy vlastne
obchádza AV uzol, preto nenastane jeho fyziol. spomalenie. Vzruch prechádajúci cez akcesórnu
dráhu ,,dorazí― na komory ešte pred príchodom normálnej aktivácie. Preto sa takáto excitácia
označuje ako predčasná (sy. preexcitácie).