a|rytmia – [g - datasolution.sk

lebo pri rýchlom vyprázdnení môţe nastať zlepenie okrajov rany al. silné krvácanie následkom
hypotónie maternice. Pomalé vyprázdnenie maternice po kastike otvorov moţno doplniť podávaním
uterotoník.
Atrézia pošvy – [atresio vaginae] vrodená anomália pošvy, kt. môţe byť izolovaná al. kombinovaná s
inými anomáliami maternice al. močových ciest. Rozoznávajú sa 3 formy: 1. aplázia pošvy – [aplasia
vaginae] agenéza pošvovej platničky, syn. Rokitanskyho-Küsterov sy., Mayerov-Rokitanskyho-
Küsterov-Hauserov sy. Je následkom chybného vývoja Müllerových vývodov (v 2. embryonálnom
mes.) neznámej etiológie. Prejavuje sa hypopláziou vonkajších genitálií, apláziou, resp. a. pošvy,
dvojrohou maternicou (uterus bicornis), kt.pozostáva len z jednej tenkej maternicovej lišty a
neobsahuje dutinu, vaječníky sú vysoko uloţené. Spája sa s prim. amenoreou, neschopnosťou
kohabitácie a prim. sterilitou. Funkcia vaječníkov je neporušená, takţe sek. pohlavné znaky sú
normálne vyvinuté. Niekedy sú prítomné anomálie obličiek (dystopia solitárnej obličky, aplázia
obličiek) a močových ciest. Karyotyp je normálny (XX). 2. A. pošvy – [atresia vaginae] chýbanie
kanalizácie pošvy postihujúce jej horný úsek. 3. Septovaná pošva – je následkom neúplného
splynutia Müllerových vývodov. Môţe byť čiastočná [vagina subsepta] al. úplná [vagina septa],
priehradky môţu byť horizontálne al. pozdĺţne. Mediálne prebiehajúca priehradka môţe byť
prekáţkou kohabitácie laterálne prebiehajúca sa nemusí prejaviť, príp. sa prejaví pri pôrode. Pri
atresia subsepta je obyčajne moţný koitus, gravidita i pošvový pôrod.
atria mortis – [l.] brány smrti, označenie systémov, kt. poruchy vyvolávajú najčastejšie exitus – srdce
(obehový systém), pľúca (dýchací systém) a mozog (centrálny nervový systém).
atrialis, e – [l. atrium predsieň] atriálny.
atriálny – [atrialis] predsieňový.
atriálny nátriuretický peptid (faktor) – skr. ANP, ANF, →predsieňový nátriuretický hormón,
nátriuretický peptid vznikajúci v srdcovej predsieni pri jej roztiahnutí väčším objemom tekutín
v cievach. Zvyšuje vylučovanie sodíka močom, má vazodilatačné účinky, inhibuje sekréciu
aldosterónu v nadobličkách a renínu v obličkách, čím vyvoláva redukciu intravaskulárneho objemu.
atribúcia – [attributio] poukázanie (peňazí), prisúdenie, pripísanie (na vrub). Psychol. proces usilujúci
sa o stanovenie príčiny správania ľudí a získanie poznatkov o stálych črtách ich povahy a
dispozíciách. Ide o pripisovanie motívu (finálna atribúcia) al. príčiny určitého správania (kauzálna
a.). Príčiny správania iných pripisujeme ich vlastnostiam (vnútorná atribúcia) al. situačným,
vonkajším činiteľom (vonkajšia atribúcia). Podľa Kelleyho atribuujeme správanie vonkajším
príčinám, ak je vysoký konsenzus, vysoká konzistencia a vysoká distinktivita, kým vnútorným
príčinám, ak je nízky kosenzus, vysoká konzistencia a nízka distinktivita; obidvom druhom činiteľov
atribuujeme pri nízkom konsenze, vysokej konzistencii a vysokej distinktivite.
A. je kognitívny proces, kt. spočíva v prisudzovaní významu určitým udalostiam, priamo z nich
nevyplývajúceho. Súvisí so snahou človeka o vysvetlenie pozorovaného javu, pomenovanie jeho
príčiny. V interpersonálnych vzťahoch ide obvykle o prisudzovanie úmyslov a vlastností druhým
ľuďom na základe pozorovaného správania (napr. ,,chcel― ma uraziť, je to ,,zlý― človek). V atribúcii
sa rozlišujú tri dimenzie: 1. vonkajšia–vnútorná dimenzia – týka sa toho, či pacient prisudzuje určitú
udalosť vonkajším al. vnútorným príčinám, napr. ,,neurobil (urobil) som skúšku, pretoţe som sa
dostatočne (nedostatočne) nepripravil`` – ,,urobil som skúšku pretoţe skúšajúci mal dobrú (zlú)
náladu―; 2. dimenzia stále–prechodné – napr. ,,nemám na to, nemôţem to nikdy dosiahnuť― –
,,nepodarilo sa mi, lebo som bol unavený―; 3. dimenzia všeobecné–špecifické – udalosť sa vníma
ako následok faktorov pôsobiacich v mnohých situáciách al. len v danom prípade, napr. ,,čo sa
môţe pokaziť, to sa pokazí― – ,,tentokrát sa mi to nepodatilo―.