a|rytmia – [g - datasolution.sk

unkovej membrány vznikne endocytová vakuola, kt. podlieha hydrolýze lyzozómo-vými enzýmami.
Katabolizmus LDL prebieha podľa potrieb bunky; zvýšená koncentrácia cholesterolu v bunke má za
následok inhibíciu syntézy cholesterolu, stimuláciu jeho esterifká-cie a pokles počtu al. aktivity
membránových receptorov pre LDL. Týmto spätnoväzbovým mechanizmom sa bunky chránia pred
nadmerným príjmom a intracelulárnym hromadením cholesterolu. Nedostatok membránových
receptorov pre LDL, ako je napr. pri familiárnej hyperlipoproteinémii (typ II) je príčinou neschopnosti
buniek degradovať LDL.
Za patol. okolností sa môţu v plazme zvýšiť koncentrácia oxidovaných al. inak modifikovaných LDL
(acetyl-LDL, glykované LDL, malodialdehydované LDL). Na rozdiel od natívnych molekúl LDL
modifikované LDL uţ nie sú schopné správne rozpoznávať špecifickými receptormi pre LDL. Ich
katabolizmus preto nekontroluje uvedený spätnoväzbový mechanizmus, ale náhradný
mechanizmus, kt. zabezpečujú makrofágy. Alternatívnu cestu vychytávania modifikovaných LDL sa
zabezpečuje prostredníctvom acetyl-LDL-receptorov makrofágov (,,scavenger receptors―,
odpratávacie, dopadové receptory), ako aj -VLDL-receptormi. Kapacita týchto receptorov je > 10-
násobná v porovnaní s receptormi pre LDL; tieto receptory nepodliehajú spätnoväzbovej regulácii. V
dôsledku toho nastáva ich postupná transformácia na tukom preplnené penové bunky.
Hlavnou lipidovou zloţkou aterosklerotických lézií sú estery cholesterolu. V tukových prúţkoch a
malých aterómových plátoch sa väčšina tuku nachádza vo forme veľkých intracelulárnych kvapôčok
v makrofágoch a prevaţujúcou kys. esteru cholesterolu je kys. olejová (18:1, n-9). Naproti tomu v
ţelatínóznych léziách sa nachádzaju lipidy rozptýlené vo forme extracelulárnych kvapôčok a
prevaţnou kys. je kys. linolová (18:2, n-6), kt. pochádza z plazmatických lipoproteínov. Lipoproteíny
v léziach sa viaţu na glykozamínoglykány.
Lipoproteín (a) je samostatným rizikovým faktorom infarktu myokardu. Pozostáva z molekúl
podobnej LDL, ale viaţe sa disulfidovou väzbou na odlišný apoproteín, apo(a). Apo(a) je
homologický s plazminogénom. Predpokladá sa, ţe má vysokú afinitu k fibrínu, takţe môţe
vyvolávať akumuláciu lipidov vo fibróznych plátoch.
Na luminálnom povrchu tepny v mieste poškodenia endotelu nastáva po krátkom čase aj marginácia
a adhézia cirkulujúcich monocytov s ich následnou penetráciou medzi endotelové bunky do intimy,
kde sa transformujú na makrofágy. Ich adhéziu na stenu tepien stimulujú Tr, kt. adherujú na
poškodenú cievnu stenu ako prvé. Rastový faktor Tr pôsobí chemotakticky nielen na cievne
myocyty, ale aj monocyty. Na migrácii monocytov sa zúčastňuje aj chemotaktický faktor
poškodených endotelových buniek, chemotaktický faktor myocytov a v intime sa hromadiacich
makrofágov.
Pri pretrvávaní hypercholesterolémie sa predlţuje čas pretrvávania molekúl LDL v plazme, čím sa
zvyšuje pravdepodobnosť, ţe ich molekula podľahne oxidácii, acetylácii, glykácii a i. modifikáciám.
Oxidované LDL okrem toho, ţe pôsobia v intime veľmi cytotoxicky, majú schopnosť chemotakticky
pôsobiť na monocyty.
K morfol. zmenám endotelových buniek v procese aterogenézy patrí aj narušenie intracelulár-nych
spojení následkom kontrakcie endotelových buniek (kontrakcia ich aktínových vláken vlyvom
vazoaktívnych látok) so vznikom trhlín aţ kanálikov. Cez ne sa zloţky krvi môţu dostávať do
subendotelových priestorov priamo al. mechanizmom endocytózy na bočných stenách endotelových
buniek. Vplyvom aterogénnych faktorov sa endotelové bunky môţu oploštiť, takţe sa skráti
transportná dráha a urýchli transcelulárny transport látok. Po zániku endotelových buniek a ich
deskvamácii následkom ich nekrózy sú subendotelové vrstvy vystavené uţ priamemu kontaktu s
krvou.