a|rytmia – [g - datasolution.sk

daţde), zväčšovaním sa ozónovej diery, úhynom niekt. ţivočíchov a celkový m zhoršovaním
ţivotného prostredia.
atmosferický tlak – tlak vzduchu na všetky telesá a zemský povrch v dôsledku zemskej príťaţlivosti
A. t. sa rovná hmotnosti vzdušného stĺpca nad telesami od zemského povrchu aţ po horný okraj
atmosféry. Na hladine mora na 45° zemskej šírky pri teplote 0 °C sa rovná tiaţi ortuťového stĺpca s
výškou 760 mm a prierezom 1 cm 2 , t. j. 1 013 250 dyn.cm -2 (mbar), v sústave SI je záväzná 101,325
kPa. A. t. s výškou klesá, vo výške 5 km tvorí asi polovicu hodnoty pri zemskom povrchu. A. t. nie je
stály, na tom istom mieste sa mení s teplotou vzduchu a všeobecnou cirkuláciou ovzdušia.
Extrémne hodnoty na zemskom povrchu sa vyskytujú v rozpätí 108,0 a 88,7 kPa.
atmosferílie – chem. a fyz. pôsobiace látky atmosféry (napr. kyslík, voda, oxid uhličitý ap.).
atmosphaera, ae, f. – [g. atmos para, vzduch + g. sphaira guľa] →atmosféra.
atmoterapia – [atmotherapia] liečenie metodickým zníţením dýchania.
atmotherapia, ae, f. – [atmo- + g. therapeiá liečenie] →atmoterapia.
atmosphaera, ae, f. – [g. atmos vzduch + g. sfaira guľa] →atmosféra.
ATN – skr. 1. akútna tubulárna neklróza; 2. skr. angl. albinism thyrosinaso-negative ocular
tyrozinázonegatívny okulokutánny albinizmus.
atocia – [g. alfa priv. + g. tokos pôrod] 1. nuliparita; 2. ţenská sterilita.
atolid – 2-amino-4,-(dietylamino)-o-benzotoluidín, C 18 H 23 N 3 O; antikonvulzívum.
atóm – [g. atomos nedeliteľný] základná stavebná jednotka, z kt. sú vybudované všetky látky. Uţ pred
2500 r. niekt. myslitelia (napr. Demokritos) dospeli k zá- veru, ţe všetky telesá sú zloţené z
nepostrehnuteľne malých, ďalej nedeliteľných častíc, a. Začiatkom minulého stor. vypracoval J.
Dalton (angl. chemik a fyzik, 1766 – 1844) atómovú teóriu, podľa kt. najmenšie častice chem. prvkov
sú nedeliteľné atómy. Tie sa pri tvorbe zlúč. navzájom zlučujú, viaţu v určitých, zákonitých
pomeroch. R. 1803 formuloval zákon viacerých zlučovacích pomerov a r. 1808 prvú atómovú teóriu,
kt. sa všeobecne uznávala vyše 100 r. Zo zlučovacích pomerov určil Dalton aj prvé relat. atómové
hmotnosti (A r , Ar) jednotlivých prvkov. J. Thomson (angl. fyzik, 1856 aţ 1940) r. 1897 zistil, ţe atómy
v silnom elekt. poli môţu uvoľňovať negat. nabité častice, elektróny (g. elektron – jantár, v kt. sa
prvýkrát objavili elektrické vlastnosti), kt. hmotnosť je pribliţne 1/1840 hmotnosti atómu vodíka.
Zákl. údaje o zloţitej vnútornej stavbe a. sa získali skúmaním prechodu elekt. prúdu zriedenými rozt.
a analýzy spektier, kt. vysielajú vzbudené (excitované) a. Osobitný význam pre poznanie zloţenia a
štruktúry a. malo objavenie rádioaktivity (l. radius lúč + l. activitas činnosť) r. 1896 v uránovej rude H.
Bequerelom (1852 – 1908, franc. fyzik), t. j. samovoľnej premeny jadier a. niekt. prvkov na jadrá a.
iných prvkov, kt. sa spája so ţiarením. Zistilo sa, ţe rádioaktívne ţiarenie môţe byť trojakého druhu,
a . Ţiarenie tvoria kladné nabité častice (jadrá atómov hélia), ţiarenie záporné časti
(elektróny) a ţiarenie fotóny (elektromagnetické vlnenie).
Modely atómu
E. Rutherford a spol. (1871 – 1937, angl. fyzik) r. 1912 zistili, ţe pri rádioaktívnom oţarovaní tenkej
kovovej fólie takmer všetky častice a prechádzajú fóliou priamočiaro, iba niekt. sa zo svojej dráhy
odchyľujú, príp. niekt. akoby sa odráţali od pevnej steny späť k rádioaktívnemu ţiariču. Z toho
Rutherford usúdil, ţe stred a. tvorí kladne nabité jadro, okolo kt. obiehajú záporne nabité elektróny.
Častice alfa, nositele kladných nábojov, sa zo svojej priamočiarej dráhy odchyľujú pôsobením
kladne nabitého jadra. Výpoč-tami sa zistilo, ţe hoci jadro a. má iba asi 10 -14 m, je v ňom sústredené
vyše 99 % hmotnosti a.