You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
kongenitálne. Zhoršenie AV vedenia sa zisťuje pri infarkte zadnej steny myokardu al. pri spazme<br />
pravej koronárnej artérie, dalej pri vírusovej myokarditíde, reumatickej horúčke, infekčnej<br />
mononukleóze, amyoloidóze a pri niekt. nádoroch srdca. AV vedenie ovplyvňujú viaceré lieky,<br />
najmä digitalis, -blokátory, blokátory vápnikového kanála a rôzne jedy. Poruchy AV vedenia sa<br />
môţu kombinovať s ramienkovou blokádou <strong>–</strong> napr. pri kalcifikácii a <strong>sk</strong>leróze fibrózneho <strong>sk</strong>eletu<br />
srdca, aortálnej a mitrálnej chlopne. Sklerodegeneratívne poškodenie AV-junkčnej oblasti sa môţe<br />
vy<strong>sk</strong>ytovať aj izolovane. Hypertenzia a aortálna al. mitrálna stenóza obyčajne akcelerujú<br />
degeneráciu vodivého systému al. jeho kalcifikáciu a fibrózu.<br />
Obr. 23. Anatómia AV uzla<br />
Vedenie vzruchu z predsiení na komory sa môţe zhoršiť natoľko, ţe sa vzruch zo SA uzla na<br />
komory nedostane vôbec. Táto kompletná AV blokáda má za následok zastavenie činnosti komôr a<br />
synkopu. Obyčajne však kompletnej AV blokáde prechádzajú poruchymiernejšieho stupňa.<br />
Hemodynamický obraz kompletnej blokády závisí od toho, či vznikne a aký bude náhradný rytmus.<br />
Za priaznivých okolností ho generuje Hisov zväzok s frekvenciou 40 <strong>–</strong> 60/min. Postup aktivácie v<br />
komorách je neporušený, preto je komorový komplex normálny. Ak vzruch vzniká v distálnejších<br />
častiach vodivého systému, napr. v Purkyňových vláknach, frekvencia je 25 <strong>–</strong> 40/min Postup<br />
aktivácie komôr je abnormálne, čo sa prejaví rozšírením komplexu QRS.<br />
AV blokáda môţe byť čiastočná al. úplná. Čiastočnú AV blokádu s prevodom 2:1 al. 3:1<br />
charakterizujú normálne komorové komplexy, ktorým predchádzajú 2 al. 3 vlny P. Porucha sa dg.<br />
podľa EKG. Jej príčinou bývajú organické poškodenia myokardu.<br />
• AV blokáda I° <strong>–</strong> sa vyznačuje predlţením AV vedenia. Na EKG sa zisťuje trvanie intervalu P<strong>–</strong>R ><br />
0,20 s. Tento interval zahrňuje postup aktivácie cez predsiene, AV uzol a Hisov-Purkyňov systém.<br />
Vedenie vzruchu môţe byť spomalené v ktoromkoľvek z nich. Komplex QRS je normálny. Ak je<br />
porucha distálnejšie v Hisovom-Purkynovom systéme, je vţdy spojená s predĺţením QRS. Presne<br />
určiť miesto poruchy umoţnuje len intrakardiálne EKG. Pri poruche v AV uzle sa pri elektrofyziol.<br />
vyšetrení zisťuje predĺţený interval A<strong>–</strong>H, pri periférnejšej poruche predĺţenie intervalu H<strong>–</strong>V.<br />
Obr. 24. Neúplný AV blok I. stupňa, predĺženie AV vedenia<br />
Príčinou AV blokády I° môţe byť zvýšená stimulácia vágu, niekt. farmaká (-blokátory, digitalis,<br />
verapamil), príp. org. choroba srdca (infarkt myokardu, najmä bránicový, myokarditída,<br />
degeneratívna choroba srdca a i.). Porucha si obvykle nevyţaduje špecifickú th., treba ju však<br />
zohľadniť pri podávaní liekov, kt. ju môţu zhoršiť.<br />
• AV blokáda II° <strong>–</strong> vy<strong>sk</strong>ytuje sa v 2 formách: 1. predĺţenie intervalu P<strong>–</strong>R, kt. predchádza<br />
neprevedenú vlnu P (Mobitzov typ I); 2. neprevedenú vlnu P nepredchádza predĺţený interval P<strong>–</strong>R,<br />
kaţdá 2., 3..., vlna P je neprevedená (Mobitzov typ II).<br />
Mobitzov typ I <strong>–</strong> (Wenckebachove periódy, Wenckebachova blokáda) je intermitentná AV blokáda,<br />
pri kt. sa niekt. vzruchy prevedú na komory. Na EKG registrujeme postupné predlţo-vanie intervalu
Change language