a|rytmia – [g - datasolution.sk

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Vlastnosti elementárnych častíc hmoty
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Elementárna Symbol Pokojová hmotnosť m/kg Relat. hmotnosť m/m u Náboj e/C
častica
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
0
Elektrón e; + 9,110.10 -31 5,4848.10 -4 –1,602.10 -19
–1
1
Protón p; p 1,673.10 -27 1,0073 +1,602.10 -19
+1
1
Neutrón n; n 1,675.10 -27 1,0087 bez náboja
0
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-–––––––
Presnejší model a. vypracoval Rutherfordov ţiak Niels Bohr (1885 – 1962, dán. fyzik), kt. r. 1913
navrhol nový model atómu: častice a. nemoţno pokladať za hmotné guľôčky a elektróny neobiehajú
okolo jadra po ustálených dráhach.
Na výstavbe celej prírody sa zúčastňuje asi 90 druhov atómov, kt. sa navzájom odlišujú
hmotnosťou, veľkosťou a vnútornou stavbou. Niekoľko ďalších druhov sa pripravilo umelo, v laborat.
podmienkach. Látky zloţené z a. toho istého druhu sa nazývajú prvkami.
Priemer a. je asi 10 -10 m a hmotnosť 10 -27 –10 -25 kg. Z praktických dôvodov sa reálna hmotnosť a.
vyjadruje pomocou porovnávacieho štandardu. Za takýto štandard sa r. 1961 zvolila 1/12 hmotnosti
atómu uhlíka mC – nuklid 12 6C; →atómová hmotnostná jednotka.
A. je častica látky zloţená z jadra a obalu. Zákl. časticami, kt. sa nachádzajú vo všetkých druhoch a.
sú elektrón, protón a neutrón. Pri rádioaktívnom rozpade a. a v kozmickom ţiarení sa zistili desiatky
ďalších elementárnych častíc, kt. ţivotnosť je však veľmi krátka a z hľa-diska vlastností prvkov sú
nevýznamné.
Jadro atómu – obsahuje tzv. ťaţké častice – protóny a neutróny. Elekt. je kladne nabité a je v ňom
sústredená celá hmotnosť a. Nositeľom najmenšieho kladného (elementárneho) náboja je protón;
označuje sa p, príp. p + al. :p. Jeho hmotnosť je pribliţne taká ako hmotnosť celého a. vodíka. Počet
protónov v jadre udáva atómové (protónové) číslo Z, kt. jednoznačne určuje daný prvok. Zhoduje sa
s poradovým číslom prvku v periodickej sústave prvkov. Zapisuje sa vedľa prvku vľavo dolu, napr,
11 NA, 13 Al. Všetky a. daného prvku majú ten istý počet protónov v jadre, t. j. to isté protónové číslo,
kt. je základnou charakteristikou prvku.
Neutrón sa veľkosťou aj hmotnosťou pribliţne rovná protónu, navonok je však elektroneutrálny.
Označuje sa n, príp. 0n. Protóny a neutróny sa spoločne nazývajú nukleóny (l. nucleus jadro). Súčet
protónov a neutrónov sa označuje ako hmotnostné (nukleónové) číslo A. Udáva počet nukleónov
(protónov a neutrónov spolu) v jadre. Zapisuje sa vedľa značky prvku vľavo hore, napr. 23 Na, 27 Al.
Niekt. prvky majú všetky atómy rovnaké: v jadrách majú rovnaký počet protónov a neutrónov (a
rovnakú hmotnosť), napr. Na a Al – majú len jeden nuklid. Väčšina prvkov má viac nuklidov.
Z rozdielu nukleónového a protónového čísla sa dá vypočítať počet neut rónov v jadre a. čiţe
neutrónové číslo N: N = A – Z. Prírodný kyslík je zloţený z troch nuklidov: 16 8O, 17 8O, 18 8O. Všetky
majú protónové číslo 8, lebo patria tomu istému prvku. Prvý nuklid kyslíka má 8 neutrónov (16 – 8),
druhý nuklid má 9 neutrónov (17 – 8) a tretí nuklid 10 neutrónov (18 – 8). Nuklidy s rovnakým
protónovým a hmotnostným číslom, ale s rozličnými nukleónovými číslami sa nazývajú izotopy;
odlišujú sa počtom neutrónov.