a|rytmia – [g - datasolution.sk

Prejavuje sa rôznou intenzitou príznakov, počnúc ţivot ohrozujúcim respiračným distress sy. po
chron. pneumopatie následkom opakovanej aspirácie. Aspirácia malých objemov ţalúdkového
obsahu al. orofaryngeálnych sekrétov sa vyskytuje aj u zdravých osôb. K rizikovým skupinám
aspirácie väčšieho objemu ţalúdkového obsahu patria pacienti so zmenenou motorikou GIT,
poruchou hltania a poruchou vedomia, chýbaním obranných reflexov, napr. pri intoxikáciách, úraze
hlavy, bezvedomí, narkóze, ezofágotracheálnej fistule. Masívna aspirácia nastáva najčastejšie
počas kardiorespiračnej resuscitácie al. celkovej anestézie pri chir. a pôrodníckych operáciách.
Aspirovaný (zatečený) obsah pôsobí v dýchacích cestách mechanicky aj chemicky. Akút. uzáver
veľkých dýchacích ciest (často v pravom dolnom laloku) vzniká po a. anorg. cudzích telies, napr.
častí zubov (dajú sa rozlíšiť na rtg snímke). Org. cudzie telesá (napr. arašídy) sa dostávajú často do
dýchacích ciest pri hrách u detí; nie sú rtg kontrastné, na rtg snímke sú prejavy zvýšenej vzdušnosti
pľúc, neskôr atelektáza. Ak sa po upchatí dýchacích ciest pevnými súčasťami potravy nepodarí včas
odstrániť prekáţku, vznikne v priebehu niekoľkých min anoxia a exitus zadusením. Pôsobením HCl
na pľúcny parenchým vzniká pulmokardiálny reflex s akút. toxickým edémom pľúc, chem.
pneumonitíde so zmiešanou baktériovou flórou. príp. absces pľúc (sy. opísaný r. 1946
Mendelsonom; Mendelsonov sy.; →syndrómy).
Klin. obraz – závisí od druhu, objemu a distribúcie aspirátu, ako aj frekvencie aspirácie. Aspirácia
tuhých častíc vyvoláva obštrukciu dýchacích ciest. Následkom obštrukcie hltana tuhou časticou
(potravou, cudzím telesom) sa častica usadí vysoko v hltane, čo ohrozuje pacienta udusením a
stratou vedomia. Stav imituje akút. infarkt myokardu. Pri obštrukcii trachey sa môţe dostaviť aj náhle
dusenie a exitus. Následkom obštrukcie bronchov vzniká lobárna al. segmentárna atelektáza
spojená s hypoxémiou z poruchy venti-lačno-perfúzneho pomeru. Sek. vzniká baktériová infekcia s
následnou pneumóniou, abscesom al. emfyzémom pľúc.
Aspirácia netoxických tekutín, ako je izotonický rozt., krv, báriova kaša a l. neutrálny ţalúdkový
sekrét, nevyvoláva
Th. – spočíva v uvoľnení dýchacích ciest, digitálnym vyčistení nosohltanu, odsatí za príp.
laryngoskopickej kontroly. Nevyhnutná býva sedácia (napr. diazepam 5 – 10 mg i. v.). Pri
bezprostrednom ohrození ţivota sa pouţije Heimlichov hmat: záchranca objíme pacienta zozadu,
ruky má priloţené na epigastrium, opakovane ho prudko a silne stlačí proti bránici. Ak je pacient v
leţiacej polohe (je v bezvedomí al. nadmerne ťaţký): pacienta treba obrátiť na pravý bok a aplikuje
sa séria 4 úderov do chrbta medzi lopatkami. V prípade neúspechu treba pacienta
obrátiť na znak, záchranca si kľakne s roztiahnutými nohami cez postihnutého,
priloţí cez seba poloţené ruky na epigastrium nad pupkom pacienta a
niekoľkokrát ho prudko a silne stlačí oboma rukami proti bránici. Ak pacient vracia,
obrátime ho rýchlo na bok a vy-čistíme ústnu dutinu, aby sme zabránili aspirácii.
Ak sú tieto pokusy neúspešné, musí sa vykonať urgentná krikotómia al.
tracheotómia.
Heimlichov manéver
Najprv sa odsaje ţalúdkový obsah, potom sa zavedie endotracheálna sonda,
ktorou sa z dýchacích ciest odsaje aspirát. Z dolných dýchacích ciest sa aspirát
odstraňuje pomocou bronchoskopu. Laváţ pľúc pomocou fyziol. rozt. al. rozt. hydrogénuhličitanu
sodného je neúčinná.
Pri hypoxémii sa podáva 40 – 50 % kyslík tvárovou maskou, po 10 – 15 min sa skontroluje stav
oxygenácie (p a O 2 sa udrţuje na hodnotách > 8 kPa). V ťaţších prípadoch je nevyhnutná intubácia a
mechanická ventilácia (10 – 15 ml/kg s frekvenciou 12 – 16 dychovými a iniciálnymi hodnotami FiO 2
0,5 – 0,6).