a|rytmia – [g - datasolution.sk

autofosforylácia – foasforylácia určitej časti molekuly katalytickým účinkom inej časti tej istej
molekuly. A. môţe nastať pri niekt. receptoroch charakteru tyrozínkinázy po nadviazaní ligandu.
Napr. a. inzulínového receptora po nadviazaní inzulínu ako súčasť prenosu signálu do bunky.
autofundoskop – prístroj na vyšetrenie vlastného očného pozadia.
autogamia, ae, f. – [auto- + g. gamos svadba] syn. automixis; 1. samoplodenie, samoopele-nie,
protiklad alogamie. Druh neúplného splynutia (konjugácie), keď sa jadro bunky rozdelí bez toho, aby
sa rozdelila bunka, a neskôr splynie. A. je typická pre mnohé druhy rastlín. Pri a. vzniká potomstvo
splynutím pohlavných buniek (al. len pohlavných jadier) utvorených tým istým organizmom. 2.
Incest, pohlavný styk medzi blízkymi príbuznými.
autogenes es – [auto- + g. gennán tvoriť] →autogénny.
autogenesis, is, f. – [auto- + g. genesis pôvod, vznik] →autogenéza.
autogenetická teória vývoja (→Lamarck) – vychádza z predpokladu, ţe prispôsobovanie organizmu
prostrediu riadi ,,vnútorné fluidum―. Ţivot sa pokladá za mechanický proces, kt. prebieha podľa
ţelezných zákonov riadených vnútorným fluidom. Tento proces sa začal samoplodením primitívnych
organizmov a aţ do súčasnosti vţdy nanovo začína v teplých krajoch. V dejinách neexistujú nijaké
vyhynuté druhy, a tie iné formy, kt. dokázala paleontológia, sa pretvárali vţdy podľa príslušných
potrieb. A. t. v. zastáva aj psycholamarckizmus; podľa neho v organizme, orgánoch, tkanivách,
bunkách, resp. dedičných vlohách jestvuje duchovný príncíp, kt. podmieňuje účelné adaptačné
reakcie (adaptačné vzhľadom na dané podmienky prostredia, resp. preadaptačné vzhľadom na
budúce podmienky prostredia).
autogenéza – [autogenesis] samoplodenie, samovznikanie; adaptácia organizmov na prostredie na
základe výlučne vnútorných faktorov (Plate, 1913); op. ektogenéza; →Lamarck.
autogénna neutralizácia – psychol. Lutheho koncepcia ,,abreakcie―, kt. pričlenil k Schulzemu
→autogénnemu tréningu a utvoril širší systém tzv. autogénnej terapie. A. mala byť nielen
symptomatickou, ale aj kauzálnou th. Autogénna abreakcia spočíva v tom, ţe pacient nahradí
nacvičený stav ,,pasívnej koncentrácie― na autogénne formulky stavom ,,pasívnej akceptácie―,
postojom pozorovateľa, kt. pasívne prijíma všetko, čo mu prebieha hlavou a súčasne vyjadruje svoje
myšlienky, predstavy, pocity hlasne slovne i emočne. Ani terapeut ani pacient nemajú zasahovať do
procesu abreakcie. Druhou formou a. n. je autogénna verbalizácia.
autogénna terapia →autogénna neutralizácia.
autogénna vakcína →autovakcína.
autogénny – [autogenes] pôvodný, bezprostredný, pochádzajúci od toho istého indivídua.
autogénny tréning – psychoterapeutická metóda, kt. princíp spočíva v tom, ţe určitými fyziologickoracionálnymi
cvičeniami navodiť u jedinca stav analogický hypnoidnému stavu, autohypnózu
(Schultzeho 1884). Ide o relaxačnú metódu, kt. uľahčuje reguláciu svalového a psych. napätia.
Podľa pôvodnej hypotézy Vogta (1893 – 1900) má vzťah k mystickým tranzom (→jóga). Iní autori ju
pokladajú za autosugesciu. Nácvik je rozdelený do schém: nácvik relaxácie, predstavy tiaţe na
ramenách, pokoj – tiaţ, pocity tepla, spracovanie preţitkov srdca, dýchu atď. Nácvik sa stupňuje
podľa schém, dávkuje podľa jednotlivých štádií a po 3 mes. moţno tranz predĺţiť aţ na 1/4 h i viac.
Spočiatku sa vykonáva za asistencie terapeuta heterosugesciou, neskôr autosugesciou. Niţší
stupeň pozostáva z navodenia 6 telesných pocitov: 1. ťarchy v končatinách, 2. tepla v končatinách,
3. pokojného dychania, 4. pravidelnej činnosti srdca, 5. pocitu tepla v nadbruší, 6. pocitu studeného
čela. Vyšší stupeň spočíva vo vybavovaní zloţitejší senzorických záţitkov so spontánnym emočným
sprievodom, napr. predstáv o sebe, prostredí, pozit. fantazií. A. sa uplatňuje pri neurózach, toxikománii,
psychomotorických poruchách a remisii psychóz.