a|rytmia – [g - datasolution.sk

kde B ij je Einsteinov koeficient absorpčnej prechodovej pravdepodobnosti a index ij označuje, ţe pri
absorpcii prechádza atóm zo základneho stavu i do vzbudeného stavu j. Koeficienty prechodovej
pravdepodobnosti sa pre jednotlivé čiary odlišujú a súvisia s elektrónovou konfiguráciou obidvoch
stavov.
Atóm môţno takisto povaţovať za elektr. oscilátor tvorený dvoma bodovými nábojmi s rovnakou
veľkosťou, avšak opačným znamienkom. Kladný náboj má pevnú polohu, záporný môţe okolo neho
kmitať. Podľa zákonov elektrodynamiky je celková energia pohltená takýmto klasickým oscilátorom
za jednotku času
e 2
E abs = f ij ––––
m
kde e je elementárny náboj, m je hmotnosť elektrónui a f ij je absorpčná sila oscilátora (bezrozmerný faktor);
udáva počet klasických oscilátorov, kt. sa svojím absorpčným účinkom vyrovnajú absorpčnému pôsobeniu
jedného atómu pre daný prechod.
Pri AAS sa meria zoslabenie intenzity čiary emitovanej zo zdroja po prechode absorpčným
prostredím, kt. je priamo úmerné koncentrácii. Jedným zo základných poţiadaviek na zdroj prim.
ţiarenia je, aby emitoval veľmi úzke spektrálne čiary, a to najmä rezonančné čiary. Ak by šírka čiary
zdroja bola veľmi veľká, pri absorpcii by sa pozoroval len malý pokles intenzity.
Fotoelektricky merané veličiny v AAS sú: 1. absorbancia, 2. transmitancia , resp. T% = 100.
Podľa Lambertovho-Beerovho zákona sa aj absorpcia atómami riadi vzťahom
0,l
log –––– A l = N I = fcl
kde N je počet atómov v objemovej jednotke absorpčného prostredia, je atómový absorpčný koeficient (pri
vlnovej dĺžke) pre príslušný rezonančný prechod i0,l je žiarivý tok (monochromatický) vstupujúci do
absorpčného prostredia, il je žiarivý tok vystupujúci z absorpčného prostredia a l je hrúbka absorbujúceho
prostredia.
V reálnych podmienkach však meranie absorbancie podľa zákona naráţa na dve obmedzenia: 1.
dopadajúce rezonančné ţiarenie nie je ani pri pouţití čiarového zdroja dokonale monochromatické,
2. neideálny stav absorbujúcich atómov v absorpčnom prostredí s vysokou teplotou a koncentráciou
sprievodných častíc (matrix), keď v dôsledku výmeny kinetickej energie medzi časticami a vplyvom
Dopplerovho javu sa disperzne rozširuje teoretická hodnota hladín E. V dôsledku toho sa
absorpcia ţiarenia prejavuje v určitom rozptyle vlnových dĺţok, kt. sa charakterizuje profilom
absorpčnej čiary s polšírkou pribliţne 0,01 nm. Presné hodnoty polšírok absorpčných čiar závisia od
hmotnosti prvkov, teploty a tlaku prostredia. Aby uvedený vzťah aspoň pri obmedzenej koncentrácii
N platil, treba
dopadajúceho ţiarenia bola
minimálne 5-krát menšia ako polšírka absorpčnej čiary (výbojka s dutou katódou).
Koeficienty i a f v rovnici nemoţno exaktne určiť, pretoţe závisia od mnoţstva experimen-tálnych
faktorov, ako aj vlastnosti vzorky. Priebeh závislosti absorbancie od koncentrácie – A = f(c) – sa
získa experimentálne, najčastejšie metódou analytickej kalibračnej krivky.
Aby sa mohli sledovať atómové absorpčné spektrá, treba látku v rozt. previesť do formy
rekombinovaných atómov. Tento proces – atomizácia – vyţaduje prostredie so značne vysokou
teplotou (2000 aţ 3000 K). Atomizácia väčšiny iónov kovov sa pri AAS uskutočňuje v plameni al.
novšie elektrotermicky. Pri atomizácii vznikajú atómy v základnom energetickom stave (N 0 ), ako aj v