УНИВЕРЗИТЕТ „СВ. КИРИЛ И МЕТОДИЈ“ – СКОПЈЕ
УНИВЕРЗИТЕТ „СВ. КИРИЛ И МЕТОДИЈ“ – СКОПЈЕ
УНИВЕРЗИТЕТ „СВ. КИРИЛ И МЕТОДИЈ“ – СКОПЈЕ
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
a) -~e kako: tel' > tel'~e ’mala `ica‘, fur~e ’~et~e‘, frigurifer~e<br />
’fri`ider~e‘, nuv~e > nuska ’kukla od krpi‘; akulor~e ’sladolet~e‘.<br />
b) -i{te, ~upi{te ’momi{te‘, buzi{te ’usni{ta‘; fundi{te<br />
’zdolni{te‘,<br />
Pozajmenite imenki koi vo albanskiot jazik zavr{uvaat na -i<br />
ovde se prisposobuvaat so nastavkata -ija;<br />
kushëri > ku{erija ’bratu~ed, bratu~eda‘; porosi > porosija ’pora~ka‘,<br />
dylbi > dulbija ’dvogled‘ i sl.<br />
4. Od druga strana se sre}ava i semanti~ko prisposobuvawe na<br />
ovie zborovi. Kaj golem broj zaemki se sre}ava pro{iruvawe i stesnuvawe<br />
na zna~eweto od izvornata forma. Vo su{tina tie go ~uvaat<br />
osnovnoto zna~ewe so mali isklu~oci. Pro{iruvawe na osnovnoto<br />
zna~ewe sre}avame kaj slednive zborovi:<br />
pus 1. ’bunar‘ (alb. pus), 2. golema temnica;<br />
motro (vokativna forma od alb. motra ’sestra‘) se upotrebuva ko ga<br />
po malata jatrva $ se obra}a na pogolemata vo vid na po~it;<br />
ruga od alb. roga ’plata‘ ovde se upotrebuva so predlogot na (na<br />
ruga), davawe stado ovci nekomu da gi pase so pla}awe; kartolina<br />
1. ’razglednica‘, 2. mnogu ubava devojka;<br />
bi{e, bi{ka (od alb. bishë ’yver‘) se sre}ava vo s. Cerje, so zna~ewe<br />
na prase; nuska (kukla od krpi), od alb. nuse ’nevesta‘, {triga<br />
(grdo potstri`ano devoj~e so kratki kosi) od alb. shtrigë<br />
’ve{terka‘, dulbija ’mnogu ubava devojka‘ (alb. dvogled) i dr.<br />
4.1. Stesnuvawe na semanti~koto zna~ewe imame vo tie slu~ai<br />
koga od edna odredena leksema se zema samo toa zna~ewe koe ne postoi<br />
vo nivniot dijalekt, dodeka drugite sekundarni zna~ewa, koi gi ima vo<br />
albanskiot ne se prezemaat. Kako takvi bi bile:<br />
alb. çerdhe vo prespanskiot govor e prezemen samo so zna~ewe na<br />
zabavi{te za deca, institucija, dodeka drugite zna~ewa kako 1.<br />
gnezdo, 2. leglo za koi postojat soodvetni makedonski formi,<br />
ne se prezemeni. Istoto se slu~ilo i so drugite leksemi kako<br />
kopsht od koja e prezemeno zna~eweto na gradinka za deca, dodeka<br />
drugite zna~ewa kako 1. dvor, 2. bav~a, ne se prezemeni.<br />
fund (e prezemeno samo so zna~ewe zdolni{te, `enska obleka).<br />
Ovaa forma poupotrebliva e kaj pomladite generacii, dodeka<br />
41