Fiatal Szlavisták Budapesti Nemzetközi Konferenciája I.
Fiatal Szlavisták Budapesti Nemzetközi Konferenciája I.
Fiatal Szlavisták Budapesti Nemzetközi Konferenciája I.
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
55<br />
s vyprázdňovaním), okrajovo tiež blasfemizmy (slová rúhajúce, namierené najmä proti kresťanským zásadám a úcte voči<br />
Bohu).<br />
Náš výskum sa opiera o výsledky sociolingvistických ankiet, ktorých respondentmi boli študenti strednej školy a gymnázia<br />
v Bratislavskom kraji (Spojená škola Novohradská v Bratislave, Súkromné stredné odborné učilište stavebné v Bratislave).<br />
Dotazník pozostával z desiatich otázok (otvorených a polootvorených), prostredníctvom ktorých sme sa zamerali súčasne na<br />
zisťovanie jazykových aj mimojazykových osobitostí vyplývajúcich z preferencie vulgarizmov medzi študentmi týchto škôl.<br />
Výskum sme realizovali medzi respondentmi vo veku 15 – 19 rokov. Celkový počet aplikovateľných dotazníkov bol 211.<br />
Presné znenie dotazníka, ako aj sumárne číselné vyhodnotenie odpovedí, sa nachádza v prílohe príspevku. Vzhľadom na šírku<br />
riešenej problematiky, s ktorou sa osobne stretávame aj počas pedagogickej praxe, sme pre koncept príspevku vybrali užší<br />
okruh problémov. Tomuto cieľu sme následne prispôsobili aj výber otázok v sociolingvistickej ankete.<br />
V duchu pragmatického obratu v lingvistike sme nemohli abstrahovať od extralingválnych (najmä sociálnych<br />
a psychologických) faktorov determinujúcich použitie vulgarizmov vo verbálnych komunikátoch mladých. Uplatnenie<br />
vulgarizmov v komunikácii sa ešte donedávna obmedzovalo najmä na suterénne, marginálne a spoločensky deklasované<br />
sociálne skupiny (Patráš, 1997, s. 129). Pod vplyvom spoločenských, kultúrnych a politických zmien v posledných<br />
desaťročiach nastalo výrazné uvoľnenie etických zábran a paralelným odtabuizovaním viacerých privátnych sfér života človeka<br />
sa tolerancia vulgarizmov v (nielen súkromnej) komunikácii prehodnotila. Ako vyplýva z výsledkov dotazníka, až 52%<br />
respondentov uviedlo, že vulgarizmy sú bežnou súčasťou ich jazykového prejavu. Priestor na uplatnenie vulgarizmov ponúka aj<br />
princíp slobody a spontánnosti vyjadrovania, ktorý je zdôrazňovaný predovšetkým súčasnými mediálnymi, reklamnými<br />
i umeleckými produktmi. Podľa výsledkov dotazníka prekáža uplatnenie vulgarizmov v umeleckej sfére iba 6,9% opýtaných.<br />
V tejto súvislosti sa vynára otázka, aké postoje zaujímajú dospievajúci k používaniu vulgarizmov v rámci svojich súkromných<br />
(až intímnych) vzťahov. Mládež v rámci procesu socializácie a sebauvedomovania si vlastnej individuality neraz a priori<br />
odmieta normy uznávané (aj vyžadované) staršou generáciou, ktorú v ponímaní dospievajúcich reprezentujú najmä rodičia<br />
a učitelia. Navyše, mnohé ikonizované reflexie života súčasnej mládeže (filmy, literatúra, printové médiá a pod. určené<br />
primárne mladému prijímateľovi) prezentujú mladých ako svojbytné osobnosti s vlastnou identitou. Kontúry správneho<br />
„imidžu“ autentického mladého človeka tak podľa týchto modelov tvorí okrem neverbálneho prejavu (napr. spôsob obliekania,<br />
preferencia vybraných a typických záľub, dištanc od noriem prezentovaných rodičmi) aj verbálny prejav. V komunikácii<br />
mladých sa neraz uprednostňuje hrubosť oproti zdvorilosti a nonkonformnosť proti kooperácii partnerov (Bohunická –<br />
Orgoňová, 2010, s. 98 – 99).<br />
Istým prekvapením bolo preto zistenie, že svoju súkromnú sféru považujú respondenti za natoľko citlivú, že použitie<br />
vulgarizmu v komunikácii s rodinnými príslušníkmi (32 %) a s partnerom (21,4 %) im prekáža. Naopak, komunikácia<br />
s priateľmi (rovesníkmi), pri ktorej sa uplatňuje použitie vulgarizmov, prekáža iba 8,8 % opýtaných, avšak paradoxne, na<br />
priamu otázku, či respondenti považujú vulgarizmy v komunikácii za spôsob, akým môžu prejaviť spolupatričnosť<br />
k rovesníkom (porov. otázku č. 5) odpovedalo iba 1,5 % opýtaných kladne. Na druhej strane, uplatnenie vulgarizmov<br />
v komunikácii viacero respondentov považuje za vhodné (55,9%) a mnohí mladí ich vnímajú aj ako osobnú charakteristiku<br />
vlastných prejavov (18,9 %). Na základe spracovaných výsledkov tak môžeme konštatovať, že vulgarizáciu prehovorov<br />
považuje mladý človek za súčasť individuálneho prezentovania svojej osobnosti bez ohľadu na kolektív rovesníkov. So<br />
zreteľom na mladých ľudí vníma Miron Zelina (dostupné online, http://www.tasr.sk/36/6450.axd) sociálne a psychologické<br />
príčiny, ktoré motivujú mladých používateľov k používaniu tabuizovanej lexiky predovšetkým v dvoch skutočnostiach. „Prvou<br />
je to, že devalvácia slušnosti ako hodnoty vedie k vulgarizmom bez uvedomenia si skutočnosti, že človek produkuje<br />
pseudohodnoty. Vulgárne vyjadrovanie je devalvácia kultúrnosti človeka, alebo inak, človek, ktorý si neuvedomuje, že<br />
znehodnocuje seba cez slovník, ktorý používa, nemá asi iné hodnoty, ktoré by prezentoval. Možno rezignoval na iné hodnoty,<br />
možno nerezignoval, ale nemá odvahu (hanbí sa) za prezentáciu iných medziľudských hodnôt. Nevie si „kúpiť“ iný rešpekt ako<br />
rešpekt zníženia sa do vulgárnosti.“ Druhú príčinu vidí ako silnejší pôvod vulgárnosti: „Súvisí s invaliditou emocionality a<br />
citov konzumného človeka. Strácame odvahu byť sebou zo strachu“ (op. cit).<br />
Ako vyplynulo z nášho výskumu, situačné ukotvenie vulgarizmov v komunikácii mladých nemá vždy transparentné<br />
opodstatnenie. Situačná a kontextová vhodnosť/nevhodnosť konkrétneho vulgarizmu je v očiach mladých neraz irelevantná<br />
(31,3 %), hoci dominantným podnetom je predovšetkým psychohygienická funkcia. Tá sa najčastejšie realizuje ako ventilácia<br />
negatívnych pocitov, osobnej frustrácie a napätia, hnevu pri osobnom neúspechu, neopatrnosti a nešikovnosti, ale aj pri<br />
verbálnom útoku namierenom voči komunikačnému partnerovi (resp. človeku, o ktorom sa hovorí) s cieľom degradovať ho<br />
(konkrétne výsledky pozri v tabuľke č. 2 a č. 5 v prílohe príspevku). V závislosti od situácie neraz vulgarizmy nadobúdajú<br />
charakter sémanticky prázdnych výpožičiek, ktoré vypĺňajú prázdne miesta v komunikácii a dojem vulgárnosti (hrubosti) tak<br />
kreuje akési komunikačné rituály. Realizáciou slovotvorných postupov vznikajú od vulgarizmov motiváty, ktorých vrstvenie je<br />
v danom kontexte pre zúčastnených komunikantov nielen zrozumiteľné, ale zároveň takýmto spôsobom môže hovoriaci<br />
intenzifikovať svoj emocionálny postoj ku konkrétnej situácii. Odvolávajúc sa na získané výsledky môžeme tiež konštatovať,<br />
že hrubosť nie je vždy iba prvoplánová. Uplatnením konkrétnych komunikačných stratégií môže negatívny aspekt vulgarizmu<br />
implicitne nadobudnúť charakter vtipu alebo „priateľskej“ ironizácie vlastnej osoby či partnera.<br />
V rámci tabuizovanej lexiky môžeme identifikovať jednotky nerovnakej expresívnej sily, ktoré sa na základe negatívneho<br />
emocionálneho príznaku pohybujú na osi od viac po menej negatívne. V tejto súvislosti nás osobitne zaujímalo, ako, a či vôbec,<br />
si naši respondenti intuitívne uvedomujú túto graduálnu škálu. Okrajovo sme sa preto v rámci zostavovania sociolingvistickej<br />
ankety dotkli aj hanlivých a pejoratívnych slov či blasfémických pomenovaní. Ako ukázalo spracovávanie výsledkov,<br />
respondenti intuitívne pociťujú negatívny príznak nami vybranej skupiny slov natoľko, že z nej jednoznačne vybrali dva<br />
hraničné póly, t. j. „maximálne negatívne a vulgárne“ oproti „minimálne negatívne a vulgárne“. Hraničnými pomenovaniami<br />
vzťahujúcimi sa na označenie ženy, ktorá ponúka sexuálne uspokojenie za peniaze, sa zhodne s našimi predpokladmi stali slová<br />
rozhoďnôžka a kurva. K spomínaným hraničným pólom následne respondenti takmer identicky určili slová pobehlica (ako<br />
menej negatívne a vulgárne) a štetka (ako viac neagtívne a vulgárne). Ostatné nami zvolené slová (cundra a šľapka) získali<br />
svoju pozíciu v rade slov viac-menej „tesne“ (podrobnejšie v tabuľke č. 9).