Fiatal Szlavisták Budapesti Nemzetközi Konferenciája I.

93
György Rágyanszki
Eötvös Loránd University, Budapest
jurajragyanszki@citromail.hu
Kultúrnohistorický odkaz Milana Rastislava Štefánika v Sarvaši
ABSTRACT: Milan Rastislav Štefánik (1880-1919) was a Slovak politician, thanks to his excellent diplomatic contacts gained the support of the creation of
Czechoslovakia. Communist power tried to ignore his character but Štefánik has become a legend not only in Slovakia but also in Hungary. He spent three
years in a little Hungarian town, Szarvas as a secondary-school boy. Štefánik’s schoolmate, Endre Gyökössy wrote a novel about Štefánik’s years in Szarvas
and Gyökössy demonizes his character. I would like to present real historical facts about Štefánik’s secondary school years and his cultural and historical
heritage in Szarvas which still has Slovak ethnic population.
Keywords: Slovak history in the XX. century, Slovak and Hungarian national myths, Milan Rastislav Štefánik in Hungarian literature, Milan Rastislav Štefánik
in Szarvas
Na začiatku svojej prednášky o kultúrnohistorickom odkaze Milana Rastislava Štefánika v Sarvaši by som chcel spomenúť
jednu charakteristickú, stredoeurópsku, teda aj slovenskú problematiku, ktorá je ťažiskom mojej prednášky. Slovenský literárny
vedec, Rudolf Chmel vo svojej knihe Sentimentálny (Stredo) Európan píše, že „je jednoduchšie veriť v mýty ako o nich
pochybovať. Veď vďaka mýtom máme jednoduchší život. Je nutné sa s nimi oboznámiť, spoznať ich povahu. Nezamieňajme
ich so skutočnosťou. Presnejšie: ak je to možné, nevydávajme ich za najskutočnejšiu realitu. To je našou najťažšou úlohou.“
(Chmel 2008: 143)
Milan Rastislav Štefánik (1880-1919) bol slovenský astronóm, politik, generál francúzskej armády. V rokoch 1914-1918
organizoval česko-slovenské légie v Srbsku, Rumunsku, Rusku, Taliansku a v roku 1918 protisovietsku intervenciu na Sibíri.
Taktiež bol členom Národnej rady v Paríži a prvým česko-slovenským ministrom vojny. Zahynul pri leteckej katastrofe, pri
návrate na Slovensko.
V centre pozornosti mojej prednášky je román Endre Gyökössyho Mihály és Milán (Mihály a Milan) z roku 1927. Jeho
autor sa zaoberá gymnaziálnymi rokmi Milana Rastislava Štefánika v malom juhovýchodnom maďarskom meste, Sarvaši, kde
žije slovenská menšina. Gyökössy jeho postavu démonizuje.
Štefánik bol štyri roky žiakom Hlavného gymnázia Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Sarvaši. Bol talentovaným
žiakom, veď je všeobecne známe, že po maturite ho hneď prijali na Technickú vysokú školu v Prahe, odkiaľ v roku 1900
prešiel na Karlovu univerzitu, kde študoval astronómiu, fyziku, optiku a filozofiu. Endre Gyökössy pravdepodobne Štefánika
osobne poznal, lebo v tom istom období bol aj on sarvašským gymnazistom.
Gymnaziálne matriky nás informujú, že Gyökössy pochádzal z kalvínskej rodiny zo Szeghalmu. Po maturite študoval právo
a filozofiu na Debrecínskej univerzite a potom v Budapešti. Už počas univerzitných rokov v Debrecíne na seba pútal pozornosť
kvalitou svojich literárnych prác. Bol aktívnou osobnosťou verejného života. Po druhej svetovej vojne, v päťdesiatych rokoch
mu odobrali penziu a deportovali ho. Bolo to dôsledkom skutočnosti, že za predchádzajúceho režimu zastával vysokú štátnu
funkciu - bol hlavným expertom vlády.
Po prečítaní Mihálya a Milana som si položil otázku, že čo mohlo motivovať spisovateľa a bývalého spolužiaka k
falzifikácii Štefánikovej minulosti. Autor v predslove svojho románu svojich mladých čitateľov upozorňuje, aby nehľadali
hranice medzi skutočnosťou a fikciou. Najmúdrejšie bude, ak si históriu Mihálya a Milana predstavia ako legendu.
S istotou môžeme tvrdiť, že v jednotlivých maďarských kruhoch sa po podpísaní Trianonskej dohody rýchlo objavili
žiadosti o satisfakciu. Ak si preštudujeme literárne dielo Gyökössyho, dospejeme k záveru, že sympatizoval s iredentistickými
predstavami.
Podľa Gyökössyho vysvetlenia symbolizuje tragická smrť Štefánika boží trest za zradenie maďarskej domoviny. Ako píše
vo svojom románe: „Odcudzená maďarská zem hrozne sa pomstila nevernému synovi. Zem neodpustila zradcovi.“
Základom Gyökössyho románu je konfrontácia dvoch hlavných postáv, Mihálya Valkovszkého a Milana Rastislava
Štefánika. Mihály je Štefánikovým spolužiakom, v skutočnosti však nikdy neexistoval. Podľa spisovateľovej predstavy je
Mihály ideálnym vzorom dolnozemskej slovenskej mládeže. On odhaľuje Štefánikovu panslavistickú činnosť. Podľa románu
bol nakoniec Štefánik vykázaný z každého uhorského gymnázia.
Tento motív je aj súčasťou slovenskej národnej mytológie, ale „s realitou sa nezhoduje tvrdenie, že počas stredoškolských
štúdií Štefánika vyhodili zo školy pre jeho národné presvedčenie. Toto presvedčenie sa v časti slovenskej verejnosti udomácnilo
okrem iného aj vďaka tomu, že korešpondovalo s tradičnou predstavou o národovcoch. „Pravý“ národovec musel za národ
trpieť, a tak v jeho štylizovanom obraze malo významné miesto práve vylúčenie z uhorskej školy“. (Macho 2005: 170)
Gyökössy nezačína svoju knihu Štefánikovým príchodom do Sarvaša, ale najskôr predstavuje minulosť jeho otca. Podľa
autora bol Štefánikov otec, László Štefánik, dobrým slovenským evanjelickým pastierom. Na bohoslužbách kázal po slovensky,
ale rešpektoval maďarské zákony a vždy upozornil svojich dedinských veriacich, aby nezabudli, že sú „maďarskými Slovákmi“
(„magyar tótok“). Jeho manželka Fedóra pochádzala z Bratislavy. Fedóra nenávidela Maďarov, ale panslavizmus zostal medzi
stenami farnosti.
Než budem pokračovať v interpretácii románu, rád by som najskôr uviedol do súladu fikciu s historickými faktami. Prvým
duchovným pastierom v Košariskách bol Pavol Štefánik, otec M. R. Štefánika. Pavol Štefánik bol členom Slovenskej národnej
strany a za ženu si vzal zemanku Albertizu Zuzanu Juranekovú. Milan svoje gymnaziálne štúdiá začínal v Evanjelickom lýceu
v Bratislave a po troch rokoch pokračoval v Šoproni. V roku 1894 prišiel Štefánik do Sarvaša. V tomto bode čerpá zo
skutočných udalostí aj román.
Po príchode do Sarvaša prežil Štefánik veľké sklamanie. Všimol si, že dolnozemskí Slováci majú iné predstavy o svojej
slovenskosti. Štefánikovu myseľ ovládla pomstychtivosť a jeho spolužiaci ihneď zistili, že je panslavistom. Podľa Gyökössyho
Štefánik chcel zákerne „infikovať panslavickými myšlienkami“ sarvašských Slovákov a chcel na to využiť každú príležitosť.