Fiatal Szlavisták Budapesti Nemzetközi Konferenciája I.

je vo vyobrazení jednoduchého, prostého ľudu. Má svoje korene v 15. storočí. Je určitým oživením ľudovej tradície. Pohľad
matky a Jozefa spočíva na dieťati. Súčasne má dieťa upriamený pohľad, rozpäté ruky a je zahalené do bielej plachty
znázorňujúcej slobodu a nevinnosť. Dieťa už nie je vykreslené na zemi, ale leží v jasličkách. Táto podoba sa začala používať
po roku 1440 (Rusina 2000:46-47). Uvedený aspekt zobrazenia Krista nadobudol vplyvom ľudovosti svetskejší ráz.
Príznačným prvkom danej ikony je zväzok rozvetvených lúčov svetla, ktoré vychádzajú z hviezdy a predstavujú zásah Ducha
Svätého. Okolie betlehema je doplnené jednoduchými ikonickými prvkami, a to zoomorfnými motívmi v symbole ovečiek, osla
a vola zohrievajúc svojim dychom dieťa. Nad Betlehemom poletujú dvaja anjeli, ktorí oznamovali radostnú novinu príchodu
Krista. Na zelenej pevnine je položený batôžtek so slučkou. Ukazuje cestu putovania Jozefa a Márie, ktorú museli absolvovať
počas hľadania úkrytu. Vitráž je zdôraznením vážnosti svätej rodiny ako moment svornosti, jednoty a súdržnosti.
Vrcholom realizácie bolo znázornenie ukrižovaného Krista. Ľudovít Fulla znázornil výjav v podobe trojosového celku,
v ktorom sa kríž nachádza v strede, na pravej strane stojí pod krížom Panna Mária a na opačnej strane stojí apoštol Ján.
Spomínaná predstava vychádza zo stredoveku a používala sa v sochárskom umení. Kristus je znázornený na kríži vo vertikálnej
polohe smerom k zemi, s hlavou klesajúcou k ramenu a s privretými očami, vyjadrujúc smrť. Dané zobrazenie je zakotvené v 8.
– 9. storočí, kde sa Kristus nereprezentuje ako víťaz nad smrťou, ale ako trpiaci za hriechy ľudstva. Telo Krista je zahalené
ľanovým rúškom sivej farby označujúcej atmosféru pominuteľnosti – smrti (Rusina 2000:204-205). Kristus je priblížený zlatou
farbou, ktorá je znakom večnosti. Cez hlavu Krista sa prelína svätožiara, na ktorej je položená tŕňová koruna. Kristus je na kríži
pribitý troma klincami, pričom ruky Krista sú rovnako ako jeho prekrížené nohy pribité jedným klincom. Presadzujúca scenéria
má svoje korene v 13. storočí, v dôsledku objavenia turínskeho plátna s odtlačkami, na ktorých boli stopy po prekrížených
nohách (Rusina 2000:204-205). Veľmi príznačná je symbolika dreva kríža. Drevom kríža Boh opäť zjavuje lásku k ľudskému
rodu. Kristus na kríži je zobrazený s rozpätými rukami, ktorými priťahuje a volá k sebe všetky národy žijúce na zemi.
Zaujímavou biblickou ideou je splynutie slnka a mesiaca nad krížom Krista, symbolizujúce večnosť.
Adorácia krucifixu
Túto vitráž podľa autorovho návrhu vytvorili až v roku 1975. Kríž je znázornený čiernou farbou, ktorá vyvoláva pocit smrti,
strachu a zúfalstva. Kríž sa nachádza na podstavci. Nad krížom sa rozprestiera zakrivená strieška evokujúca ľudovosť
dreveničiek slovenského vidieka. Kristus na kríži je zobrazený v zlatej podobe symbolizujúceho Boha. Ľudovít Fulla navrhol
po oboch stranách dve kľačiace, nariekajúce ženy s batôžkami, ktorými vyjadril pracovitosť a skromnosť slovenských žien. Po
bočných stranách vitráže sa lemujú zástavy zobrazujúce krížovú cestu, ktorou musel Kristus prejsť. Nad krížom Krista
vychádza výrazný element slnka a mesiaca.
Našim záujmom bolo predstaviť nenahraditeľné stopy umeleckého života Ľudovíta Fullu, ktoré sa odzrkadlili v
znamenitých sakrálnych vitrážach navrhnutých a vyhotovených pre kostol sv. Ondreja v Ružomberku. Náboženské, národné
a archetypálne motívy zobrazené na interpretovaných vitrážach sú príznačné pre celú autorovu tvorbu. Ľudovítovi Fullovi sa
podarilo spojiť prostredníctvom vitráži výtvarnú modernu s tradičnou umeleckou technikou zasklievania okien. Predstavené
vitráže s kristologickým a cyrilo-metodským motívom sú jedinečnou symbiózou spojenia ľudovej tradície a avantgardného
umenia v originálnom prejave tohto slovenského umelca.
Zoznam použitej literatúry
Cónová Ilona – Gajdošová Ingrid – Lacková Desana (2006), Vitráže na Slovensku. Bratislava, Slovart.
Bajcúrová Katarína (2009), Fulla 2002. Bratislava, Slovart.
Rusina Ivan – Zervan Marián (2000), Príbehy Nového zákona: Ikonografia. Bratislava, Slovenská národná galéria.
Búda Jozef (1942), Evanjelium Starého Zákona. Trnava, Spolok sv. Vojtecha.
Minárik Jozef (1997), Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva I. Bratislava, Slovenský Tatran.
Fischerová Anna (1998), Aktualizácia starých umeleckých foriem: Bratislava, ACTA CURTUROLOGICA.
Lacko Michal (1992), Svätý Cyril a Metod. Rím, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme.
Filozof Konštantín (1998), Proglas. Bratislava, Perfekt. Dostupné na www.zlatýfond.sme.sk
92