Fiatal Szlavisták Budapesti Nemzetközi Konferenciája I.

90
Anna Sirotová
anna.sirotova726@gmail.com
Mgr. Rastislav Molda
moldarastislav@gmail.com
Catholic University in Ruzomberok, Faculty of Arts and Letters
Slovakia
Archetypálne, konfesionálne a národné motívy sklenených vitráží Ľudovíta Fullu
ABSTRACT: In this paper we present the work of one of the most important Slovak artists, Ľudovít Fulla. Because the artist's work is really large, we will focus
only on its part concrete in window-pane. The analyzed window-pane windows are located in the parish church of St. Andrew in Ružomberok. Ľudovít Fulla
designed them and let them created in 1964 – 1975. Motifs of the window-pane are associated with religious themes and Slovak cultural tradition. Fulla
illustrated here the Christological biblical themes (annunciation, birth, crucifixion, adoration of the crucified Christ) and the motifs of apostolic mission of St.
Cyril and St. Metod. The window-pane were created to celebrate the 1 100 th anniversary of the arrival of the Thessalonian brothers in Great Moravia (863).
Keywords: Stained Glass, Ľudovít Fulla, Christological and national themes, Cyril-Methodian traditions
Dejiny umenia si Ľudovíta Fullu pamätajú hlavne ako maliara, grafika, ilustrátora, scénografa, ale aj ako výtvarného
pedagóga. Majster Fulla, ako ho zvykneme označovať, sa narodil v Ružomberku 27. februára 1902 a zomrel v Bratislave 21.
apríla 1980. Osobnosť Ľudovíta Fullu, ale hlavne jeho tvorba bola ovplyvnená viacerými odlišnými, dokonca môžeme
povedať, až protichodnými ideami. Na jednej strane Fulla vyrastal na pomedzí malomesta v konzervatívnej katolíckej rodine,
na druhej strane umelecky dozrieval v liberálnom metropolitnom prostredí veľkomesta, Prahy. Tieto dva rozdielne svety sa vo
Fullovom myslení prepájali a kontrastovali, vytvárali diferencované orientácie. Od malička vštepované katolícke myslenie a s
ním spojený konzervativizmus kontrastoval s novo vznikajúcim avantgardným umením, snahou o umelecký individualizmus,
ako aj so silným maliarovým sociálnym cítením (Bajcurová 2002:6)
Charakteristické vizuálne vlastnosti tvorby Ľudovíta Fullu sa vyprofilovali na prelome 20.-tych a 30.-tych rokov
minulého storočia. V jeho tvorbe badať prítomnosť viacerých smerov. Avantgardné výtvarné prejavy, ktoré sa v Európe
rozšírili a zmiešali s ľudovým umením (v niektorých prípadoch môžeme hovoriť o tzv. primitívnom umení), stredovekým
maliarstvom, a dokonca aj s detskou kresbou. Príznačnou pre Fullove práce je racionalita, Fulla nebol umelcom náhody,
spontánnej reakcie, práve naopak, bol to rozvážny tvorca, ktorý si každý krok dôsledne premyslel. Hovoria o tom mnohé
zachované skice, menšie štúdie, ktoré poslúžili ako predloha k iným dielam (Bajcurová 2002:8-9). Aj pri tvorbe vitráží
sa autor intenzívne opieral o výtvarné predlohy zo svojich olejomalieb (sv. Cyril a sv. Metod, Zvestovanie, Ukrižovanie,
Otčenáš). Archetypálne, konfesionálne a národné motívy tak nenachádzame len v predstavovaných a analyzovaných vitrážach.
Tieto podnety sprevádzali Fullovu tvorbu počas celého života.
Vitrážové okná Ľudovíta Fullu v kostole sv. Ondreja v Ružomberku
Ľudovít Fulla vytvoril súbor siedmich vitráží, ktorý je vsadený do troch románskych okien v južnej časti kostola sv.
Ondreja v Ružomberku. Autor ich rozdelil do troch samostatných okien združeného tvaru. Vitráže zachytávajú prevažne
figurálne námety naratívneho charakteru (Conová 2006:56). Dve románske okná predstavujú súbor troch figuratívnych scén –
triptychov, tretie vitrážové okno zobrazuje samostatnú scénu (Bajcurová 2002:14). Jeden triptych je venovaný pamiatke
Apoštolom Slovanov, sv. Cyrilovi a sv. Metodovi; druhý triptych znázorňuje novozákonné biblické pasáže Zvestovania,
Narodenia Krista a pašiový motív Ukrižovania. Tretia vitráž znázorňuje motív poklony sv. krížu.
Analyzované vitráže sa stali „vzkriesením“ byzantského umenia ikony (Fischerová 1998:77). Autor tu využíval primárne
farby ikonografie (žltú, červenú, modrú, zelenú a fialovú) ako spôsob sakrálneho vyjadrenia. Zároveň však nedodržiava
základné pravidlá ikonografie vo vitrážach. Tento znak si môžeme všimnúť napríklad v znázornení Narodenia, v ktorom sú
Matka Božia a sv. Jozef zahalení do odevu expresívnej červenej farby.
Charakter mozaiky spočíva v rozložení obrazu na jednotlivé, drobné sklenené geometrické tvary v podobe štvorčekov,
trojuholníkov a obdĺžnikov, ktorými Ľudovít Fulla vyjadril impulz nového umeleckého štýlu (Bajcurová 2002:235). Detaily
jednotlivých vitráži sú ťažko identifikovateľné, pretože vzbudzujú dojem zobrazenia reality z viacerých uhlov pohľadu.
Do vitráží vnáša autor črtu ľudovosti, ktorá sa odzrkadlila najmä vo vitrážach Zvestovania a Adorácie krucifixu, v ktorom
sú postavy znázornené v typických ľudových odevoch. Ľudové umenie je odrazom čistoty a originality národa. Umelec stavia
ľudovosť ako signál opätovného návratu k národným tradíciám, ktoré odkrývajú identitu slovenských koreňov.
Triptych Apoštolov Slovanov
Veľkomoravský triptych obsahuje tri vitrážové obrazy, ktoré sú radené vertikálne: v hornej časti sa nachádza Sv. písmo,
v strede sú vierozvestovia zobrazení s pápežom, v spodnom obraze sú samotné postavy sv. Cyrila a sv. Metoda. Vertikálny
rozmer je zároveň dominantný v každom jednotlivom obraze. Ľudovít Fulla vytvoril návrh vitrážového celku v roku 1970,
ktorým oslávil 1100. výročie príchodu solúnskych bratov na Veľkú Moravu.
Ľudovít Fulla umiestnil Sv. Písmo v samostatnej vitráži v hornej časti okna. Bibliu znázornil ako otvorenú knihu
zobrazujúcu grécke písmená Alfu a Omegu (Počiatok a Koniec). Grécke iniciály označujú Ježiša Krista. Otvorené listy Knihy