Развитокот и напредокот на германската култура во се поголем опсег, се гледа во следниве лексеми: kredenec, štender, pult, klajderštok, hoklica(бав.-авт. Hockerl столче), vaškastan, ajskastan, nohkasla, nokšir, rašpetl Reisebett, ligeštul, šaukeštul, ram(ka), perzer, foranga/firanga (Vorhang завеса), vandl (Wanne корито,када), сев.хрв. lajt (авт. герм. Lait буре, бочва ), ganteri (греда под бурето), piksla (Büchse конзерва,тегла) doza, vazna, beštek, portfiš (Bartwisch метла), štrik, štranga, modlica инт. Со усовршување на техниката и направите за потпалување и осветлување, нормално се појавуваат и нови термини, кои постепено ги засенувале старите: срхр. lampa, laterna (Laterne улична светилка), cilinder, šnajcar (Lichtputzschere запалка), cindalica, luster, šalter, štekontakt итн. Во малку подруг контекст, но сепак интересно е да се наведат и поимите: срхр. veker (Weckuhr,Wecker будлник) i muštikla (Mundstück чибук) и др. Терминолигијата за домаќинство и ден денес е можеби една од најфреквентните „позајмени“ во секојдневието на српскиот, хрватскиот, македонскиот и останатите јужни словенски јазици, кои биле под непосредно влијание. 10. Земјоделство и сточарство Областа оклу границата, претежно била од рурален карактер, т.е. од села со селско население. Според ова, за прв пат се вдомиле термините paor, (од Bauer селанец), а областа која ја населувале paorija. Северно од течението на Дунав и Сава, целиот имот на селанецот се нарекувал grunt (од 17 век). Од 18 век познат е пак називот majer/marov (Meierhot имот со фарма); срхр. želer, žiljer (Siedler доселеник). Најчестата градинрска култура и незаменлив дел од исхранана на секое домаќинство одамна бил компирот – krumpir (дијал. Grundbirne). Машината за прочистување на житарици се нарекува хрв.дијал. pajtl (Beutelmühle), оттука глаголот pajtlati (чистење), traglje (герм.дијал. tragl позајмува), а foršpan доаѓа од Vorspann (овде одвод, канал). Од градинарството се најпознати термините: срхр. pelcovati (авт.-бав..pelzen калеми) и како украсно растение pušpan (Buchsbaum зеленика). Влијанието на нововисокогерманскиот на словенската терминологија на подрачјето на виновата лоза се забележува токму во преземањето на самите називи на сорти вино: bermet од 18 век (Wermut вермут и во м.ј.), срхр. šiler, rizling, хрв. moslavec (Moselwein), auspurg, gutedl; потоа технолошките поими šelizirati и vizir (Vizierstab). Од подоцнежен перидот потекнуваат називите за раси на коњи и говеда: lipicaner, fuksa švajcer (раса на говедо по потекло од Швајцарија); како и поимите од доменот на одгледувањето: хрв. štriglati (striеgeln тимари) и štraja (Streu слама). Од расите на живина како германски заемки во хрватскиот ги има се уште: rinkač (Ringeltaube голуб), perlinčica (Perlhuhn фазан), а во Србија roler (канаринец од областа Харц) итн. Од расите на кучиња ги има добро познатите и омилените, како и ширум светот: bernardinac, pudla, špic, pinč/pinčika, dakl, šnaucer, rotweiller, bokser, hund итн. 11. Образование Од терминологијата на образованието, токму најраспространетите поими посебно во високото образование, се германски заемки навлезени од посовремениот период на германскиот јазик: срп. univerz(s)itet, додека во Хрватска нормирана е соодветната калка sveučilište, па fakultet, rektor, dekan, docent, asistent, student, suplent, maturant, ferije, lektire, pauza, diktirati, citirati, kopirati, drukati и др. Од училишниот прибор се познати: plajbas, преку унг. plajbasz од герм. Bleiweiss молив, од 18 век), lenjir, blok, rajsbret, rajsnegel rajsfeder инт. 11. Лекарство 88 Од медицината во нвгерм. период најпрво и најмногу навлегле називите за болестите: хрв. čankir, а срхр. triper (Schanker), boginje (Pocken сипаници), grinta (Grind краста, 17 век), firciger (вид на осип), fras/vras (гној), bront/pront (Brand силен сврбеж или осип), мuntvolj (Mundfaüle афти, оток во устата), platfus (Plattfuß дустабанлија). Потоа pelcovati (овде вакцинира), fušer, špitalj, итн. Од лекарствата се забележани: flaštar (Pflaster, од 18 век, šmir (намачкува), хрв.дијал. štop (Taub глув), vata, šatboser, kimlovo ulje (Kümmelöl), šatboser (Scheidewasser, 18 век), granagl (Krähenauglein), štula или štelcne (Stolle вештачка нога). Во современиот период на германскиот јазик се јавува повеќе како посредник, во срхр., имено се јавуваат заемки од романско-грчко потекло: rendgen, kajzeršnit, па следат diјagnoza, internista, oshiater, hirurg, recept, oprerisati, apces, rekonvalescent, sanitet, flaster, hanzaplast, diјabetičar инт. Од приложеново може да се увиди дека германската лексика е длабоко вкоренета и опстојува во денешниот српскиот и хрватскиот јазик, и тоа на едно неиспрекинато синхронско-дијахрониско рамниште во континуумот лексика-семантика.
89 Библиографија: Berneker, Erich. (1924). Slavisches etymologisches Wörterbuch, 2nd ed., vols. 1–2. Heidelberg. Holzer, Georg. (1990). Germanische Lehnwörter im Urslavischen: Methodologisches zu ihrer Identifizierung. Croatica, Slavica, Indoeuropea. Wien: Österreichischen Akademie der Wissenschaften. Series: Wiener Slawistisches Jahrbuch, Ergänzungsband; VIII. 59–67. Мартынов, Viktor Vladimirovič. (1963). Славяно-германское лексическое взаимодействие древнейшей поры: К проблеме прародины славян (Slavjano-germanskoe leksičeskoe vzaimodejstvie drevnejšej pory: k probleme prarodiny slavjan). Minsk: Izdat. AN BSSR. Мilklosich, Franc. (1860). Die Bildung der slavischen Personennamen. Wien. Мilklosich, Franc. (1886). Etymologisches Wörterbuch der slawischen Sprachen, Wien Мilklosich, Franc. (1867). Die Fremdwörter in den Slavischen Sprachen. Denkschriften der Akademie der Wissentschaften, phil..hist.Classe, Bd.XV. Wien Stender-Petersen, Adolf. (1927). Slavisch-germanische Lehnwortkunde : eine Studie über die ältesten germanischen Lehnwörter im slavischen in Sprach und Kulturgeschichtlicher Beleuchtung. Göteborg: Elanders boktryckeri aktiebolag. Schneeweis, Edmund. (1960). Die deutschen Lehnwörter im Serbokroatien in kulturgeschichtlicher Sicht, Berlin: de Gruyter, 1960. Trivunac, Miloš. (1937). Nemački uticaj na naš jezik. Beograd: Zs. Strani pregled. Schütz, Joseph. (1957). Germano-Serbica. Die Welt der Slaven, II, 43ff.
- Page 1 and 2:
1 Fiatal Szlavisták Budapesti Nemz
- Page 3 and 4:
3 Preface .........................
- Page 5 and 6:
5 Ивана Чанчар Фило
- Page 7 and 8:
садржина или прибл
- Page 9 and 10:
9 Литература Вечерк
- Page 11 and 12:
Isto tako, iz klasičnog razdoblja
- Page 13 and 14:
onemogući prolazak zraka. Stoga ni
- Page 15 and 16:
h/ odnosno /hr-/ za velarne zvukove
- Page 17 and 18:
Literatura Izvori Anić, Vladimir.
- Page 19 and 20:
ječnike imale zemlje sa sređenijo
- Page 21 and 22:
21 Susanne Behensky Paris-Lodron-Un
- Page 23 and 24:
(встречаются в проа
- Page 25 and 26:
25 3.1.2. Арне Галис [Arne
- Page 27 and 28:
Извори Ђ − Ђала НБ
- Page 29 and 30:
ovplyvňuje, anuluje filter, ktorý
- Page 31 and 32:
Bibliografia 31 Findra Ján (1998),
- Page 33 and 34:
Zbog toga je naše mišljenje da up
- Page 35 and 36:
35 Engel, Urlich (1994), Syntax der
- Page 37 and 38: 3. Novotvorjenke v spletnih oglasih
- Page 39 and 40: 39 Kristina Dragović Faculty of Ph
- Page 41 and 42: Predloško-padežne konstrukcije «
- Page 43 and 44: 43 PRAVI RECIPROCITET PSEUDO- RECIP
- Page 45 and 46: 45 Šema koja sledi prikazuje koji
- Page 47 and 48: 47 ruku pod ruku rame uz rame oči
- Page 49 and 50: 49 Kemmer, Suzanne. 1993. The middl
- Page 51 and 52: U primerima u kojima se imenica gla
- Page 53 and 54: Sam postupak otkucavanja sata u osn
- Page 55 and 56: 55 s vyprázdňovaním), okrajovo t
- Page 57 and 58: 57 Prílohy: Príloha č. 1: ZADANI
- Page 59 and 60: 59 debil, debilák 2 bukvica 1 čur
- Page 61 and 62: 61 internetu i u jezičnim korpusim
- Page 63 and 64: 63 Ивана Јањић Униве
- Page 65 and 66: 65 Македонски Румун
- Page 67 and 68: [dʝ], ono se izgovara lagano palat
- Page 69 and 70: 69 5.2. Makedonski Jednačenje po z
- Page 71 and 72: Izgleda da je jedina moguća forma
- Page 73 and 74: Agneš Domonkoši se u svojoj diser
- Page 75 and 76: 75 Nikolina Komorčec Filozofski fa
- Page 77 and 78: U predikatni proširak može se pre
- Page 79 and 80: Nina Zavašnik Karl-Franzens-Univer
- Page 81 and 82: 81 Stariji ljudi koriste (ali ne uv
- Page 83 and 84: 83 Оброк - это одна и
- Page 85 and 86: Дури и Прокламациј
- Page 87: Ослободената Србиј
- Page 91 and 92: kníh sú zachytené z rôznych geo
- Page 93 and 94: 93 György Rágyanszki Eötvös Lor
- Page 95 and 96: Németh Orsolya PPKE-BTK Szlaviszti
- Page 97 and 98: 97 sytuacji. W świetle tego wszyst
- Page 99 and 100: dokładnie taka sama jak powieść,
- Page 101 and 102: Juliana Jovičić Filozofski Fakult
- Page 103 and 104: 103 Uočavamo da su se Vukovi napor
- Page 105 and 106: Сања Златковић Фил
- Page 107 and 108: 107 Када говоримо о П
- Page 109 and 110: 109 Medtem ko ne smemo pozabiti na
- Page 111 and 112: 111 Romana Brajša, Ivana Perić Fi
- Page 113 and 114: Dubrovnika, tako i ostalih dalmatin
- Page 115 and 116: 115 obiteljskim okolnostima koje su
- Page 117 and 118: 117 Kristina Posilović Filozofski
- Page 119 and 120: 119 kakav je Vetranovićev odnos pr
- Page 121 and 122: 121 prepleteni z različnimi dejstv
- Page 123 and 124: 123 Nikolina Kos Filozofski fakulte
- Page 125 and 126: 125 ZAKLJUČAK Na kraju ovog rada h
- Page 127 and 128: Kanjoš u svom pripovijedanju iteka
- Page 129 and 130: H i 129 Tímea Mérai Eötvös Lor
- Page 131 and 132: H i 131 В останній стр
- Page 133 and 134: 133 Alma Várkonyi Filozofska fakul
- Page 135 and 136: 4. Povzetek Model najnovejše slove
- Page 137 and 138: pismu prepoznaje se i postupak post
- Page 139 and 140:
H i 139 Елена Гришева
- Page 141 and 142:
H i 141 два века, която
- Page 143 and 144:
na koji način ne može biti dovede
- Page 145 and 146:
145 Kornelia Gass Universität Wien
- Page 147 and 148:
147 Bibliografija: Ljubisav Andrić
- Page 149 and 150:
149 Kraj dogajanja je geografsko pr
- Page 151 and 152:
151 Matija Ivačić Filozofski faku
- Page 153 and 154:
Heterotopija kao sustav 153 Dotaknu
- Page 155 and 156:
155 „Nije baš tako - primeti na
- Page 157 and 158:
157 Kristó Sándor Szegedi Tudomá
- Page 159 and 160:
159 Стоит сказать не
- Page 161 and 162:
antropomorfnou personážou, známo
- Page 163 and 164:
Aby sme však nezostali pri dokazov
- Page 165 and 166:
165 Zsófia Vatali Filozofska fakul
- Page 167 and 168:
167 Zbirka vsebuje enajst kratkih z