09.08.2015 Views

Časopis Maćicy Serbskeje 1885

Časopis Maćicy Serbskeje 1885

Časopis Maćicy Serbskeje 1885

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Wo wšelakich słowach serbskeje biblije. 137‘šćěpnica’ je z čěskeje biblije do našeho serbskeho přełožka při¬jate; wono pokhadźa wot słowjesa ‘šćěp-ić (pfropfen)’, a šćěpnicaje tak wjele kaž plahowaŕnja štomow (baumschule), štomowa za¬hroda, pólscy ‘sad’ mjenowana.§ 22. 1. Khronikow 12, 17 (resp. 11, 17): Davit buchcywoćiwy, něm. David ward lüstern (durstig), d.-ł. Dabitbu kśěty, č. zechtělo se Dawidowi (wody), p. pragnął Dawid.Chcywoćiwy (= chcyćiwy, von wollen erfüllt, begehrlich,lüstern) pokhadźa wot słowjesa chcy-ć abo wjele wjac wot za¬starjeneho substantiva chcy-w-ota (begehr, lust, appetit, sucht).Kśě-ty, po našej narěči chcy-ty, njeje jeno passiviske participio(gewollt, erwünscht, appetitlich), ale steji tež za aktiviske parti¬cipio kśě-ji-ty (wollend, begehrend, begehrlich, lüstern); přir.naš h.-ł.ski wuraz ‘šita jehła (nähnadel)’ = šijita jehła přir.tež: Mi chce so jěsć, pić, spać, d.-ł. mě se chco jěsć, piś, spaś,ich habe das verlangen zu essen, zu trinken, zu schlafen (michhungert, dürstet, schläfert). Čěske ‘zechtělo se’ wotpowjeda na¬šemu ‘zechcyło so, zechce so’.§ 23. 1. Khronikow 29, 15 (resp. 28, 15): Złote swěćeńki(swěčniki) a złote kružele, něm. goldene leuchter und goldenelampen, d.-ł. złośane swěcniki a złośane lampy, č. swícny zlatéa lampy zlaté, p. świeczniki złote i lampy złote. Delanske ad.-ł.ske słowo kružel m. pokhadźa wot zastarjeneho wěcnika‘krug — kruh (koło, kulojćina, kreis)’ a poznamjenja potajkimněkajku kulojtu wěc, kulojte sudobje atd., tudy ‘lampu’; hewakwotpowjeda kružel abo kruželc wosebje němskemu ‘kreisel,wockenstock, oberwockenstock’. Wolijowa lampa pak mjenujeso w Delanach tež krazawa abo kruzawa, a to wot wěcnikakraz, kiž sydnjeny wolij (ölbodensatz) poznamjenja. Přir. § 58.§ 24 Esry 2, 69 so čita: Hriwna złoteho, něm. gülden,d.-ł. cerwjeny złoty, č. drachma, p. lót złota; 2. Makkabejskich10, 20: Dobre hriwny, gülden. Hri-wna je etymologiscy takwjele kaž geld (ein geldstück), pjenjez. Pola nas je so, kaž zamłode lěta wot swojeho nana słyšach, ‘w prjedawšich časach poZholerskich hriwnach (nach Görlitzer mark)’ ličiło. ‘Čeŕwjenyzłoty’ pola nas = dukat.12

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!