09.08.2015 Views

Časopis Maćicy Serbskeje 1885

Časopis Maćicy Serbskeje 1885

Časopis Maćicy Serbskeje 1885

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Wo wšelakich słowach serbskeje biblije. 159(wobrazownja, gemäldegallerie); čeji je tón wobraz a to na¬pismo? wess ist das bild und die überschrift? Marka 12, 16;čeji wobraz a napismo wón ma? Lukaša 20, 24.§ 90. 2. Makkabejskich 6, 7: Štanowy wěnc, něm. kranzvon epheu, č. břečtan, p. bluszcz. Štan, epheu, so po murjachhorje wije, horje přima; wot teje wobstejnosće dyrbi ta rostlinapomjenowana być. Němske epheu rěka tak wjele kaž greif¬gewächs, fassendes gewächs; stara twórba wuraza běše ām-pheu— ēm-pheu; prěnja sylba je znajome słowjesa ām- — jam¬(§ 3), ‘fassen’; sylba pheu pak, kiž rostlinu (gewächs) wućišćuje,je substantivo wot zastarskeho słowjesa phu-, kotrež so lóhkozrozymi přez sanskritiske bhu (werden, wachsen), a přez grichiskeφ -ναι (werden, wachsen), kaž tež přez naše by-wać (werden,buwać; dźeń bywa, buwa, es wird tag), při-by-ć (dazu werden,zunehmen), přibywać. Słowjanske mjeno teje rostliny dyrbiz tych samych abo tola z podobnych wobstawkow wobstać. Zobychmy pak samsne ćim lěpje póznali, złožmy swoju kedźbliwosćna sćěhowace wurazy: 1. Brjeg-ŭ, 2. jam-, 3. stan.1. Brjeg-ŭ abo (z ‘nominativiskim wukónčenjom’) brjeg-ŭ-s,kiž pola nas brjog abo brjoh rěka, poznamjenja něšto powyšene,wyšinu (höhe), hórku (hügel); za to rukuje nam naše deminutivobrjóžk = hügel (zelene brjóžki na pohrjebnišću): a tež brjoh =ufer při rěcy pokazuje nas na powyšene městno. Zastarski akku¬sativ słowa brjeg-ů-s klinčeše něhdy brjeg-um, pozdźišo brjegua hišće pozdźišo brjeg: tak zo so potom akkusativ nominativejrunaše (štož nam tež naš akkusativ a nominativ brjoh pokazuje).‘Brjeg’ je identiske z němskim ‘berg’ (der getragene = der empor¬gehobene), wot słowjesneho korjenja bjer-, něm. bar- (frucht¬bar = fruchttragend), praes. bjer-ų = φέ -ω, fer-o.2. Wot derje znajomeho słowjesneho korjenja jam-, kotrehožprěnja praesentiska wosoba bě jam-ų (ich fasse), wutwori sopraesentiske participio jam-ųt-ji (fassend) jamųšt — jamúč— jamuč — jamč .3. Stan poznamjenja to, štož steji, abo to, hdźež so steji;němske přełožki su: a) etwas stehendes, ein ständer, b) zelt, c)leib im kleide, mieder, d) stand, e) standort, aufenthalt, quartier(hłowny stan, hauptquartier).

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!