MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

POSTMODERNE O ETICKEJ VÝCHOVE, OBČIANSTVE
A ĽUDSKÝCH PRÁVACH V PODMIENKACH SLOVENSKA
Anna KLIMEKOVÁ
Prešovská univerzita v Prešove
Fakulta humanitných a prírodných vied, Katedra občianskej a etickej výchovy, e-mail:
aklim@unipo.sk
Abstrakt
Predmetom štúdie je postmoderný pohľad na etické, občianske a právne problémy na Slovensku
v období „Novej Európy“. Ide o filozofický prístup k uvedeným fenoménom, ktoré sa v období po
moderne modifikujú, menia svoju validitu v slovenskom filozofickom prostredí tak, že si nedokážu
zachovať historickú fakticitu, často sú nekoncepčné, kalkulujúce, chýba im racionálna premyslenosť
a aplikácia na reálnu skutočnosť tu a teraz. Pri vstupe Slovenska do „Novej Európy“ prichádza
k zneužívaniu i využívaniu základných zdrojov morálky, občianstva a humanity. Spoločenské dobrá
a cnosti sa postupne vytrácajú, ba niekedy i zanikajú. Štúdia sa snaží na tieto skutočnosti poukázať,
podávajúc nové alternatívy riešenia týchto, dnes takých aktuálnych otázok nášho občianskeho života.
Abstract
The subject mater of the paper is a post-modern view on ethical, civil, and legal problems in Slovakia
in the period of “New Europe“. This is a philosophical approach to the above issues, which have
become modified after the period of the modern, which change their validity in the Slovak
philosophical milieu in such a way that they no longer are able to retain their historical approach to
fact, they are lacking in the rational approach to the system of thinking and application to the real life
as lived here and now. After the accesion of Slovakia into the „New Europe“, many peoples of present
days find it to their convenience to use and abuse the basic recources of morality. Common goods are
gradually fading away, even perish. The present paper attempts at pinpointing these facts, at offering
new alternatives of solving these issues so topical for our present-day life of civilians.
Uvedená štúdia je vyjadrením problémov, ktoré sa týkajú etickej výchovy, občianstva a ľudských práv
v období po moderne v podmienkach Slovenska v rámci „Novej Európy. Ide o to historické obdobie,
keď problémy občianstva a mravnosti menia svoju stabilitu, sú otvorené, nedôveryhodné, považujú sa
za málovravné, pluralitné a metafyzicky ukončené. Ľudské poznanie je výrazom optiky žijúcej doby
21. storočia a jej kalkulujúceho myslenia. Človek tu vystupuje v podobe „míma“ s meniacim sa
scenárom hry, ktorú hrá on sám. Stojí na križovatke rôznych divadelných príbehov, v ktorých si znaky
odovzdávajú svoje slepé gestá (pozri Klimeková, 2006, s. 77 – 78).
Táto dokonalým scenárom upravená hra „... sa snaží prekročiť človeka a humanizmus, pretože meno
človeka je menom tej bytosti, ktorá v celých dejinách metafyziky, teda v celých svojich dejinách,
snívala o začiatku a konci hry“ (Derrida, 1993, s. 194). Táto hra je hrou znakového komunikačného
sveta, ktorý formuje všetko existujúce.
V postmodernej dobe sa všetko rozplýva do interpretácií, jazykových hier, metapríbehov, v ktorých aj
zostáva. Súhlasne s názorom S. Hubíka konštatujeme, že problémy pravdy o človeku, jeho mieste
v občiansko-morálnych vzťahoch, sú „... novým čítaním moderny, novým premýšľaním o moderne,
znovu-vnímaním moderny na základe re-readingu, re-thinkingu, spojeným s nástupom novej
senzibility“ (Hubík, 2006, s. 9 – 10).
De facto ide o hermeneutické uchopenie človeka a sveta, ktoré je vyjadrené v diskurze, v jazykových
hrách, v interpretáciách a v dejových situáciách. Svet a človek sú nekonečným príbehom, v ktorom sa
117