MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

jednotlivcov, samozrejme, pokiaľ oni sami sa neprejavujú netolerantne a agresívne k názorom,
postojom alebo presvedčeniu ostatných. Kontroverznosť rôznorodých tém je veľmi dobrou pôdou pre
výchovu študentov k tolerancii iných, vrátane ich názorov, napriek tomu, že nemusíme s nimi súhlasiť.
Dôležité je, aby učiteľ dokázal presvedčiť všetkých zúčastnených, že v diskusiách o týchto otázkach
by mali dominovať predovšetkým racionálne argumenty a schopnosť načúvať tomu, čo hovoria iní
a dokázať kultivovane obhajovať svoj názor, postoj alebo presvedčenie. V prvom rade však samotný
učiteľ musí byť schopný tolerancie pri takýchto diskusiách, aby nevstupoval do spomínaných
rozhovorov spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku eliminuje akúkoľvek diskusiu, pretože bude
presadzovať svoj názor ako jediný správny a ostatné stanoviská odmietne, napríklad ako nevedecké
alebo nemravné bez toho, aby ukázal študentom, v čom je slabosť či nedostatok ich argumentácie.
Zastávam názor, že spomínané princípy a hodnoty etiky sociálnych dôsledkov majú priestor pre
uplatnenie nielen v učiteľskej etike, ale rovnako aj v mravnej výchove, vrátane jej výučby, prípadne
tém súvisiacich s danou či podobnou problematikou. V obidvoch prípadoch ide o uplatňovanie
princípov a hodnôt humánnosti, ľudskej dôstojnosti a morálneho práva na život, v prípade výučby
mravnej výchovy ešte aj princípu tolerancie.
2. Učiteľ a škola
Po roku 1989 sa v našej spoločnosti udiali mnohé zmeny vo viacerých oblastiach spoločenského
života, vrátane školstva. V súčasnosti často zdôrazňujeme potrebu individuálneho rozvoja osobnosti,
osvojovanie si zručností potrebných k zvládaniu životných situácií. Aj preto boli v školách po roku
1990 zavedené alternatívne predmety etická výchova (často nesprávne nazývaný etika) a náboženská
výchova.1
Domnievam sa, že najmä v snahe predísť agresívnym a násilníckym prejavom, treba začiatky
prosociálnej výchovy vštepovať už deťom od najútlejšieho veku. Je to v prvom rade povinnosť a úloha
rodičov, pretože obyčajne dieťa vyrastá v bezprostrednom kontakte s nimi, neskôr k tomu pribudne
práca učiteľov a ďalších pedagogických pracovníkov v predškolských zariadeniach a počas povinnej
školskej dochádzky na základnej a strednej škole, ale aj v neskoršom veku, keď sa človek vzdeláva,
a za výchovu človeka je nepriamo zodpovedná aj spoločnosť, v ktorej jedinec žije. Ak niektorý
z týchto výchovných činiteľov zlyháva, potom je sťažená práca učiteľa, ktorý môže vyvinúť aj to
najväčšie úsilie, no mnohokrát bezvýsledne, pretože zárodky negatívneho správania dieťaťa v škole
môžeme nachádzať vo väčšine prípadov v rodine a spoločnosti. Okrem iného by to však chcelo aj
pripravenosť učiteľov a rodičov na túto úlohu, ale samozrejme aj priestor, v rámci ktorého by to mohli
či mali uskutočňovať. Riešením určite nie je zavedenie nového vyučovacieho či výchovného
predmetu, ale lepšie využiť existujúci priestor v rámci etickej alebo náboženskej výchovy, zvlášť na
1 Obsahom etickej výchovy je výchova k humanistickým ideálom a s tým spojená snaha predchádzať agresii
a násiliu. Napríklad pokúsiť sa vžiť do pocitov druhého človeka, žiaci mali by si uvedomiť subjektivitu
vlastných názorov a postojov, naučiť sa rešpektovať názor a spôsob života spolužiakov, učiteľov, výchovných
pracovníkov a iných ľudí, učiť sa konštruktívnej kritike a často chýbajúcej sebakritike. Treba klásť dôraz na úctu
k iným ľuďom, čo dnešnej mládeži často chýba, sebaúctu a vlastnú zodpovednosť za všetko, čo robíme. Do
popredia sa dostávajú humanistické a demokratické akcenty. Všetko by malo tvoriť obsah etickej výchovy
a malo by sa to uskutočniť predovšetkým zážitkovou formou a formou hry. Na druhej strane si musíme priznať,
že nestačí, aby dieťa bolo vychovávané v takom duchu iba v škole a len na spomínanom predmete. A rovnako
nepostačuje iba forma zážitkového učenia. Cieľom náboženskej výchovy je predovšetkým uvedomenie, rozvoj
a uplatňovanie hodnôt kresťanstva v živote jednotlivca. Možno potom konštatovať, že obidva predmety majú
rovnaký cieľ, t. j. prispievať okrem iného k eliminovaniu agresivity a násilia v našom správaní a konaní, ale
o jeho dosiahnutie sa usilujú rozdielnymi prostriedkami, v závislosti od ideologických a svetonázorových
východísk, na ktorých sú založené.
76