MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

Ako naznačuje T 20, žiaci z vidieka dosiahli o čosi vyššie priemerné hodnoty v oboch testovacích
kolách, efektívnosť intervencie sa ukázala iba v prípade žiakov z vidieka. Celkovo obe skupiny
dosiahli vo všetkých štyroch modelový situáciách primerané a pomerne vyrovnané skóre pri hodnotení
prejavov kolektívnej a komplexnej prosociálnosti, čo možno oceniť a považovať za pozitívne zistenie.
10. sedenie
Cieľom 10. sedenia bolo zhodnotiť program a vytvoriť záverečný symbol programu. Žiaci v skupinách
mali nakresliť, čo zažili, naučili sa, čo cítili, ako sa im program celkovo páčil a tiež uviesť zhodnotenie
toho, že mali možnosť zúčastniť sa výskumu. Súčasťou 10. sedenia bolo napísať spätnú väzbu na
realizovaný intervenčný program.
Na základe hodnotenia spätných väzieb možno hodnotiť program veľmi pozitívne , žiakom sa páčili
sedenia i aktivity, nie vždy im bolo ľahké vyjadriť sa či byť aktívni, z výsledkov však vidieť, že sa
snažili venovať pozornosť každej aktivite, a tak si i zvýšili priemerné hodnoty v reteste.
Zo spätných väzieb, ktoré žiaci písomne uviedli na poslednom sedení, ponúkame autentické výroky
a hodnotenia, ktoré považujeme za najvýstižnejšie a najzaujímavejšie:
„Páčilo sa mi všetko, bolo to fajn, nenudila som sa a vytvorili a skrášlili sme si triedu. Naučili sme sa
niečo nové a bližšie sme spoznali sami seba a spolužiakov .“
„Na sedeniach sa mi páčila komunikácia medzi nami, ale i medzi nami a profesorkou, spoločné
aktivity, spoločné rozmýšľanie...“
„Toto dopoludnie s Vami bolo veľmi pekné, všetky aktivity sa mi páčili, myslím, že aj Vám s nami
bolo príjemne... Ďakujeme.“
„Som na seba hrdá.“
„Páčilo sa mi naozaj všetko. Hodiny boli zaujímavé a trošku som mohla nahliadnuť do samej seba a za
to Ďakujem.“
„Tieto sedenia boli veľmi zábavné, zaujímavé, nezmenila by som na nich nič, lebo sme videli sami na
sebe i na spolužiakoch, akú máme fantáziu a ako sa vieme odviazať, chcela by som takéto hodiny ešte
zažiť.“
„Mne osobne sa všetko páčilo, i keď v niektorých chvíľach sa ťažko rozprávalo.“
„Bolo to úžasné zmýšľať sa nad sebou a nad inými, hľadať riešenia, rozhodovať sa ..“
Záver
Z celkových výsledkov výskumu na vybranej vzorke vyplýva, že žiaci žijúci na vidieku majú celkove
vyššiu mieru prosociálnosti (takmer vo všetkých ukazovateľoch) ako žiaci žijúci v meste.
Domnievame sa, že dôvodom je o. i. užší sociálny priestor, v ktorom sa títo žiaci pohybujú, väčšie
percento ľudí nábožensky založených, ale snáď i akýsi tlak z posúdenia správania okolím. Na vidieku
každý každého pozná, je menšia anonymita, žiakom je skôr prirodzené pozdraviť sa okoloidúcim,
rozvíjať komunikáciu, pomôcť, ako žiakom žijúcim v meste, kde je anonymita pomerne veľká. Naša
intervencia sa ale ukázala ako efektívna u všetkých žiakov v skupine.
Aj reflexie žiakov, ktoré sme získali, jednoznačne potvrdili pozitívne hodnotenie a odozvu programu
u žiakov. Myslíme si, že žiaci po realizácii programu majú model, ako si vytvoriť príjemnú atmosféru
v triede a dobré medziľudské vzťahy, ktoré sú dôležité a potrebné pre každodenné spolužitie i školskú
úspešnosť. Pozitívne hodnotí intervenčný program a jeho realizáciu i školská psychologička, ktorá
participovala pri zostavení i aplikovaní intervenčného programu a ktorá pôsobí na danej škole.
V rozhovore vyjadrila jednoznačné presvedčenie, že práve školský psychológ môže byť účinným
činiteľom formovania prosociálnej osobnosti. Psychologickými metódami a technikami má možnosť
kompetentne pripraviť a realizovať adekvátny program buď pre vybraných žiakov, alebo pre celé
skupiny.
225