MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

okruhoch. Významnú úlohu zohráva aj etika ako študijná disciplína, ktorá je realizovaná
prednáškovou formou, taktiež v 1. ročníku.
Ťažiskovou disciplínou, ktorej chceme v danom príspevku venovať pozornosť, je prosociálna
výchova. Realizuje sa v 1. ročníku formou 1-hodinovej prednášky, ktorú zabezpečuje doc. PhDr. Ing.
Blanka Kudláčová, PhD., a formou 2-hodinového cvičenia. Teoretický základ disciplíny tvorí systém
Roberta Rocheho Olivara. V rámci prednášok sú študenti oboznamovaní s teoretickými východiskami
a špecifikami jednotlivých tém, ktoré prakticky precvičujú a prezentujú počas seminárov. Disciplína je
zameraná na 10 hlavných tém, ku ktorým je k dispozícii študijný materiál a dostatočné množstvo
odborných publikácií. Prv než prejdeme k analýze postojov študentov k danej disciplíne, považujeme
za potrebné zmieniť sa v stručnosti o motívoch študentov k výberu štúdia.
Prevažná časť študentov za dominantné kritérium výberu miesta štúdia a študijného programu
považuje blízkosť univerzity k miestu bydliska a náročnosť štúdia. Kontinuita vo výbere
vysokoškolského štúdia vo vzťahu k stredoškolskému je u väčšiny študentov narušená. Čo je
zaujímavé, študijný program sociálna pedagogika a vychovávateľstvo často volia študenti
s ekonomickým stredoškolským vzdelaním. Hlavným dôvodom, ako to uvádzajú, je túžba pracovať
s deťmi, nezáujem o prácu ekonomického charakteru, ale aj náročnosť vysokoškolského štúdia
ekonomického smeru. Prevažnú časť uchádzačov o štúdium tvoria študenti so všeobecným
stredoškolským vzdelaním. Zastúpenie študentov s pedagogickým vzdelaním je veľmi nízke. Všetky
uvedené kategórie študentov volia študijný program sociálna pedagogika a vychovávateľstvo viac
menej z týchto verejne proklamovaných dôvodov. Menšiu časť študentov tvoria tí, ktorí si program
primárne nezvolili, ale neboli úspešní pri prijímacích skúškach v odbore psychológia, špeciálna
pedagogika a i., a preto sa rozhodli pre daný odbor. Z uvedeného je zrejmé, že väčšina študentov na
stredných školách, výnimku tvoria absolventi pedagogických akadémií, predmety ako pedagogika,
psychológia vôbec neabsolvovali, a teda nemajú žiaden teoretický základ pre rozvíjanie mravných
kompetencií.
Teoretický prehľad disciplín, ktoré študenti absolvujú v 1. ročníku štúdia, dostatočne zohľadňuje
rozvoj kompetencií študentov v realizácii mravnej výchovy, pričom ťažiskovou disciplínou je
prosociálna výchova. Záverečné hodnotenie disciplíny nie je podmienené skúškou, ale priebežným
hodnotením, ktoré sa realizuje na základe prezentácie seminárnej práce, súčasťou ktorej je teoretický
pohľad na problematiku a praktická realizácia aktivít k predmetnej téme. Študenti si v súvislosti s
teoretickým prehľadom pripravujú odpovede na aktuálne otázky, ako aj aktivity, ktoré so skupinou
realizujú. Študenti takýmto spôsobom precvičujú viaceré zručnosti a získavajú komunikačné a mravné
kompetencie. Aktivity majú zážitkový spôsob, atmosféra na cvičeniach vychádza z princípov
prosociálnej výchovy, čím je predmet pre študentov zaujímavý a, ako sami uvádzajú, aj obľúbený.
Súčasťou disciplíny je záverečná spätná väzba, v ktorej vyjadrujú spokojnosť s organizáciou
a priebehom cvičení, zamýšľajú sa nad ich prínosom pre osobný rozvoj a vyjadrujú návrhy na
zlepšenie. Spätná väzba je anonymná a realizuje sa po záverečnom hodnotení. Prínos disciplíny, a teda
aj efektivitu rozvíjania kompetencii v realizácii mravnej výchovy u študentov je možné zistiť na
základe analýzy ich subjektívnych výpovedí. Postoje študentov k absolvovanej disciplíne uvádzame
podľa týchto kategórii.
Zhodnotenie prínosu študijnej disciplíny prosociálna výchova pre osobný rozvoj študenta
Vyjadrenia sme rozdelili do subkategórií podľa kompetencií, ktoré sa z pohľadu študentov rozvíjali.
Komunikačné kompetencie: „naučila som sa lepšie komunikovať v skupine a vyjadriť svoj názor,
našimi prácami som sa naučila vystupovať pred ľuďmi – je to dobrá skúsenosť“, „prosociálna
výchova bola pre mňa dosť obohacujúca, hlavne vďaka tomu, že sme tu veľa komunikovali
a rozoberali rôzne zaujímavé témy“, „viac som komunikovala a delila sa o svoje zážitky s inými“,
„komunikovali sme na rôzne témy – myslím, že viem viac rešpektovať názory iných“, „na týchto
seminároch som zlepšovala svoju komunikáciu, čo sa týka skupiny, naučila som sa vedieť rozoberať
a komunikovať o daných témach“, „možnosť vnímania názorov druhých, spolužiakov, možnosť podeliť
sa s druhými o zážitky a skúsenosti“, „dokážem sa viac uvoľniť, vystupovanie pred ľuďmi je lepšie“,
„naučila som sa viacej počúvať iných, komunikovať a spolupracovať v rámci skupiny.“
151