MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

úrovni druhého stupňa základných škôl a na stredných školách.1 Domnievam sa, že v rámci
vysokoškolského štúdia by existovalo východisko pre aplikáciu učiteľskej etiky v príprave budúcich
učiteľov, ktorá môže ponúknuť možnosti na realizáciu vhodných etických koncepcií zaoberajúcich sa
danou problematikou. Horšie je to však s prípravou rodičov či ich schopnosťou plniť túto morálnu
a výchovnú úlohu.2
Na záver konštatujem, že k morálnej povinnosti učiteľov a ostatných, ktorí sa podieľajú na výchove
a vzdelávaní, patrí samozrejme správanie a konanie, z ktorého podľa spomínanej etiky sociálnych
dôsledkov budú vyplývať najmä pozitívne sociálne dôsledky prispievajúce k mravnému vývoju
či blahu žiakov a študentov, ale zároveň aj ostatných mravných subjektov (kolegov, rodičov,
nadriadených, aj celej spoločnosti) a z toho potom vyplýva aj jeho morálna povinnosť pomôcť žiakovi
pri riešení tejto neľahkej situácie, ktorá môže mať zásadný význam pre jeho ďalší život a dosiahnutie
mravnej zrelosti v budúcnosti.
Príspevok vznikol ako súčasť riešenia grantovej úlohy VEGA 1/0329/08 Dejiny etického
myslenia na Slovensku.
Literatúra
AURIN, K. – MAUER, M. 1993. Forms and Dimension of Teachers’ Professional Ethics – Case
Studies in Secondary Schools. In: Journal of Moral Education, 1993, roč. 22, č. 3, s. 277 – 297. ISSN
1465-3877
BAYER, J. 1986. Školské pravidlá. Pre evanjelickú mládež a jej učiteľov zostavené a predpísané. In:
Novacká, M. (ed.): Od kráľovstva ducha ku kráľovstvu človeka. Bratislava : Tatran, 1986, s. 418 –
457.
BIELEK, K. 1947. Pospolitá škola ako ústav vychovávací. In: J. Čečetka (ed.): Výbor zo slovenských
pedagógov. Bratislava : Štátne nakladateľstvo, 1947, s. 169 – 177.
CAMPBELL, E. 1997. Connecting the Ethics of Teaching and Moral Education. In: Journal of
Teacher Education, 1997, roč. 48, č. 4, s. 255 – 263. ISSN 0022-4871
1 Vytvára sa tu oveľa väčší priestor na to, aby sa vo výučbe etickej výchovy uplatnili absolventi úplného
vysokoškolského vzdelania v oblasti etiky, respektíve etickej výchovy namiesto tých, ktorí absolvovali štúdium
etickej výchovy ako rekvalifikačný kurz na úrovni metodických centier. Problematika etiky a morálky je
podstatne širšia, náročnejšia na jej zvládnutie a vysvetľovanie v porovnaní s obsahom prípravy účastníkov
kurzov prosociálnej výchovy na metodických centrách. Len dostatočne odborne pripravení absolventi môžu
primerane splniť túto úlohu. Budúcnosť mládeže a spoločnosti je dostatočne dôležitá, aby sa k nej pristupovalo
so značnou vážnosťou a zodpovednosťou. Existujúci stav medzi učiteľmi etickej výchovy, ktorý je výsledkom
jednorazového riešenia zabezpečenia potreby učiteľov tohto predmetu v prvej polovici deväťdesiatych rokov 20.
storočia, nemožno v žiadnom prípade považovať za definitívne riešenie. Svojho času mohlo mať opodstatnenie
v snahe zabezpečiť dostatok učiteľov pre tento predmet, ale treba si priznať, že v súčasnosti už nepostačuje,
keďže vysoké školy pripravujú teoreticky oveľa lepšie pripravených odborníkov na celú škálu etických
a morálnych problémov, ktoré by mali byť predmetom diskusií aj na úrovni druhého stupňa základných škôl
a primárne na úrovni stredných škôl. V súvislosti s tým potom ešte vyvstáva otázka, respektíve potreba zmeny,
prípadne modifikácie učebných osnov etickej výchovy na tejto úrovni, aby zodpovedali oveľa náročnejším
požiadavkám doby než poskytuje problematika prosociálnej výchovy, ktorá je hlavnou náplňou etickej výchovy
v súčasnosti.
2 Pavel Vacek však konštatuje, že mnohým našim pedagógom (učiteľom, vychovávateľom) chýbajú základné
vedomosti o morálnom vývoji žiaka a zručnosti formovať mravnú stránku žiaka (Vacek, 1997, s. 2).
77